Pod pojmom koncová montáž, rozumiem zostavu začínajúcu háčikom, náväzcovú šnúru, obratlík, záves na olovo a olovo samotné. Táto definícia je naozaj len veľmi stručný popis témy, ktorá bola vo svete kaprárskych finesov doslova rozoraná z každej svetovej strany. Osobne si myslím, že sa jedná o tak rozsiahlu problematiku a nikdy nekončiaci príbeh, že ja ho na týchto stránkach určite nevyriešim, a nemám to ani v úmysle. Mojim zámerom je priblížiť vám základné druhy montáží v základných bodoch tak, aby ste si vybrali pre vás a danú lokalitu tú najvhodnejšiu.
Nasledujúce poznatky v oblasti koncových zostáv som zozbieral v priebehu desiatich rokov, počas ktorých som sa s veľkou väčšinou dnes známych montáži stretol v praxi a niektoré z nich používam pri väčšine vychádzok k vode.
Tieto montáže by som rozdelil do troch základných kategórií, sú to: in-line, helikoptéra a záves.
IN-LINE
Táto montáž sa skladá z olovenej záťaže rôznych tvarov a gramáží ,kde je stredom olova vedená gumená bužírka (tzv. anti-tangle teda protizamotávač), na ktorej je osadená silikónová bužírka pre vtiahnutie obratlíka (pri montáži na pevno – obr.1).
Na funkčnosť tejto montáže, hlavne pri svižnejších a teda dlhších hodoch by som sa veľmi nespoliehal, preto ak potrebujete dopraviť montáž na dlhšiu vzdialenosť určite Vám odporučím použiť radšej čln. S týmito typmi montáži som začínal a ukázali sa ako veľmi spoľahlivé na kratšie vzdialenosti (cca.20m) a to vláčnym hodom. Keď to zhrniem táto montáž je veľmi spoľahlivá na kratšie vzdialenosti, alebo menšie vodné plochy a tiež pri vyvážkach, kedy je nutné vzhľadom na vzdialenosť správne zvoliť hmotnosť závažia. Ja osobne pri vyvážkach radšej odstrihnem protizamotávač dva cm nad olovom. Snažím sa tým eliminovať rušivý moment gumenej bužírky – obr. 2.
Skoro by som zabudol na najpodstatnejšie. Túto montáž môžete používať minimálne ďalšími dvomi spôsobmi, tzv. na pevno, kedy obratlík koncového náväzca vtiahnete do silikónového nadstavca upevneného na protizamotávacej bužírke a zapusteného v spodnej časti olova. Toto používam na podklad s tvrdým prípadne jemným nánosom, alebo polopriebežne s dodatkovým dorazom nad olovom (doraz doporučujem, lebo Vám budú ryby padať ) a s tým, že medzi obratlík a spodnú časť olova umiestnite tvrdú gumenú perlu – obr. 3.
Tento typ montáže volím vtedy, ak používam plný stužený náväzec (fluorocarbon), alebo kombinovaný (poťahované šnúry, ako napr. Chameleon od SUFIXu, ktorý je vynikajúci na škebľové polia). Pri všetkých týchto typoch je nutné pri navliekaní silónu do protizamotávacej bužirky, použiť prevliekací drôt, ktorý je na tento účel vytvorený. Predídete tak dlhému vysadávaniu pri vode s márnou snahou dostať silón do bužirky. Ešte posledná vec, ktorú musím spomenúť a s ktorou som sa pri vode často krát stretol je použitie in-line montáží plnopriebežne, bez dorazu. Tu musím opäť podotknúť, čo sa aj dotyčný presvedčili, keď už bez dorazu tak aspoň dobre došponovať a cievku mierne pritiahnuť. Predídete tak sklamaniu z nevytiahnutých rýb. Ďalšou avšak menej často používanou in-line zostavou sú výmenné olová, ktoré sú z jednej strany pozdĺžne rozrezané k stredu a slúžia na rýchlu zmenu gramáže bez nutnosti trhať systém. Oceníte to hlavne vtedy ak Vám začnú padať ryby a je nutné zvýšiť gramáž – obr.4.
Posledným z tejto kategórie systémov je tzv. excenter, ktorý v podstate vychádza z in-line montáží, len s tým rozdielom, že silon neprechádza pozdĺž celého olova, ale vychádza v strede, akoby bokom – obr.5. Bol navrhnutý za účelom čo najlepšieho využitia hmotnosti olova pri samozáseku ryby.
Keďže som už vyššie spomenul problém so zamotávaním pri dlhších hodoch predstavím Vám zatiaľ neprekonanú a tiež veľmi jednoduchú montáž tzv. helikoptéru. Túto montáž som niekoľkokrát úspešne použil a musím povedať, že naozaj funguje pomerne spoľahlivo. Problém s týmto systémom môže nastať vtedy ak sa ho pri svižnom hode snažíte razantne pribrzdiť.
Táto montáž sa skladá z koncového olova s predĺženým drôteným očkom na ktoré je navlečená tvrdá gumená perla, obratlík, ktorý zabezpečuje rotáciu náväzca a ďalšou perlou sa vymedzí priestor pre bezproblémový pohyb obratlíka. Obyčajne býva ešte nasunutá bužírka- protizamotávač – obr.6.
Túto montáž si tiež zhotovujem podľa potreby s použitím koncového olova, gumeného krytu očka olova alebo väčšia perla), obratlíka so stuženým náväzcom, perlou a dorazom, ktorého dĺžku nastavujem podľa potreby a charakteru dna. Celú túto zostavu navliekam na koncový nadstavec z hrubšieho silonu, obyčajne priemer 55, 60. Celý tento systém je veľmi dobre použiteľný na podklad s hrubším nánosom bahna.
Do tretice snáď najpoužívanejší je bočný záves na olovo – obr.7. Keďže sa jedná o záves, pri tomto druhu montáže používame koncové olová s očkom, ktoré navliekame na bočný klip závesu a poistíme gumeným (silikónovým) kónusom, ktorý zabraňuje samovoľnému uvoľneniu olova s klipu.
Možnosti využitia tohto systému sú takisto neobmedzené. Vo väčšine prípadov sa využíva pri ďalekých vyvážkach s použitím ťažších olov, alebo kameňa, ktorý sa pripevňuje na klip pomocou gumičky (najlepšie nastrihaná duša z bicykla) v tomto prípade to najlepšie čo môžete urobiť, je zobrať pri vyvážke so sebou niekoľko ďalších rezervných kameňov. Často sa Vám totiž môže stať, že pri spúšťaní sa kameň z gumky vyšmykne a ak nemáte po ruke náhradu ostávate len bezmocne zízať na 400m vzdialený breh.
Ďalším typom závesu je umelý krúžok z tvrdeného plastu, ktorý má na strane malé očko s karabínkou pre uchytenie olova. Súčasťou tejto montáže ja aj gumená hruška do ktorej sa vtiahne obratlík s náväzcom napevno. Po obvode má fixačnú drážku do ktorej sa tvrdený krúžok, teda záves olova zatiahne. Nad túto montáž sa umiestni doraz z gumenej perly (semi-fixed run rig – obr.8.) Toto všetko by sa malo natiahnuť na umelú bužírku. Ja osobne toto nerobím, radšej túto montáž naťahujem na olovienku, alebo hrubší silon, tiež v tomto prípade vynechávam gumenú perlu, keďže koncová udica je dostatočne fixovaná pre samozásek. Túto montáž osobne veľmi rád využívam práve pri dlhších ale aj kratších vzdialenostiach. Tiež je veľmi dobre využiteľná na dno s hrubším nánosom. Obvykle sa stáva, že pri zábere ryba vytrhne gumenú hrušku s objímky a voľne uniká, čo je aj účelom tejto montáže, aby ryba nevláčila za sebou aj olovo a tým sa znižuje šanca na vypnutie ryby.
Posledné spomeniem peletové olovo – obr. 9. Ako už názov napovedá jedná sa o montáž, ktorá sa skladá zo stredovej umelohmotnej priebežnej tyčinky na ktorej sú natiahnuté dve nastaviteľné olovené záťaže a toto celé je zakončené poistným gumeným kónusom z každej strany. Táto montáž v podstate slúži ako vnadiaca tyčinka, kde používame pelety s dierkou, a dlhšou dobou rozpadu. Funguje veľmi jednoducho, z jednej strany zvlečiete poistný gumený kónus s olovom a navlečiete cca. 3 až 4 pelety (podľa veľkosti) olovo navlečiete späť a poistíte gumičkou. Až keď to máte takto pripravené môžete začať zostavovať celkovú koncovú udicu. Peletové olová sa samozrejme vyrábajú v rôznych hmotnostiach. Ja osobne radšej uprednostňujem navlečenie peliet s dierkou na PVA pásku, zaviažem a napichnem na háčik. Je to hlavne rýchlejšie a nemusím rozoberať pri prevážaní celú montáž.
