O kaproch trocha odborne: Pôvod kapra

Kapor vždy predstavoval pre ľudstvo jednu z veľmi dôležitých sladkovodných rýb. Nie je to však naša pôvodná ryba. U nás sa kapor rozšíril až s príchodom kresťanstva. (TYCHLER, 2003). Pôvod kapra možno podľa súčasných poznatkov lokalizovať do teplých oblastí Malej Ázie a do oblasti Kaspického mora, odkiaľ sa s nástupom priaznivejších klimatických podmienok po skončení ľadovej doby postupne rozšíril na jednej strane k Čiernemu moru a k dunajskej oblasti, na druhej strane k Aralskému jazeru a do východnej Ázie (STRÁŇAI, 2000). Tým je povodie od Amuru po Barmu. (TYCHLER, 2003). Išlo samozrejme o pôvodnú – divokú formu kapra a nie takú, akú poznáme z našich rybníkov. (SLÁDEK, 2003). V Európe sa existencia kapra pred obdobím doby ľadovej nepotvrdila. Do Dunaja sa kapor rozšíril v období pred 8000 – 10000 rokmi. S určitosťou sa vie, že do začiatku nášho letopočtu sa v oblastiach Európy nesúvisiacich s Dunajom nevyskytoval (KRUPKA, 2001). Náš európsky kapor pochádza z Kaspickej oblasti, odkiaľ sa dostal do našich vôd povodím Dunaja (STRÁŇAI, 2000). Rímsky prírodovedec Hanus Plinius v rokoch 23 až 79 nášho letopočtu už poznal dunajské kapre a zmieňuje sa o umelých rybníkoch na prechovávanie rýb. Rimania vyšľachtili divého dunajského kapra na rybu rybničnú a rozšírili ho takmer po celej západnej Európe (KOVÁČ, F. 1997). Mimoriadny vplyv na výskyt kapra mal a aj doposiaľ má človek, ktorý začal využívať jeho biologické vlastnosti na hospodárske ciele (KRČMÁRIK, L. 2008).

Európske rybničné formy kapra majú svoj pôvod v divom dunajskom kaprovi, ktorý sa u nás dodnes vyskytuje v Dunaji, Tise a v dolných úsekoch ich najväčších prítokoch. Vyznačuje sa robustným torpédovitým telom, takmer kruhového prierezu. V priebehu domestikácie riečnej formy kapra a jej premeny na rybničnú formu, došlo k niektorým morfologickým a fyziologickým zmenám. Vývojom vznikla charakteristická rybničná forma kapra s relatívne menšou hlavou, kratším a vyšším telom. Zlepšené potravné podmienky v rybníkoch ovplyvnili rýchlejší rast a lepšiu tvorbu mäsa (STRÁŇAI, 2000). Táto ryba je pravdepodobne najstaršie chovanou rybou a jeho chov má už najmenej 2400 rokov starú tradíciu v Číne a 1900 rokov v Japonsku. (TYCHLER, 2003).

Geografické rozšírenie kapra

Kapor je ryba veľmi prispôsobivá. Dnes ho môžeme nájsť takmer po celom svete. Výnimku tvoria iba chladnejšie klimatické pásma v blízkosti pólov (WENDT, 2000). Dnes je severnou hranicou rozšírenia kapra 60° severnej šírky. Vyskytuje sa takmer v celej Európe, nevyskytuje sa iba vo Fínsku a v severných častiach Škandinávie (GÖLLNER, 2000).

Do USA bol kapor dovezený v roku 1876 na žiadosť mnohých prisťahovalcov zo strednej Európy, pre ktorých bol kapor sviatočnou rybou. Podarilo sa mu však uniknúť z rybníkov a dostal sa do vôd USA, kde je považovaný za škodlivý druh. V Austrálii, kde bola jeho introdukcia ešte mladšieho dátumu, mala invázia kapra do sladkých vôd podobu ekologickej katastrofy, rovnako ako zavedenie králika (ČEJKA, 1999).

Kapor je pôvodným rybím druhom v celej teplej oblasti Ázie a to od východného Kaukazu až po Japonsko. Podľa toho rozlišujeme dnes štyri pôvodné poddruhy kapra:

Cyprinus carpio carpio – Ázia, oblasť čierneho a Kaspického mora, je skutočným predkom stredovekých kaprov,
Cyprinus carpio aralensis – kapry strednej Ázie (ČEJKA, 1999),
Cyprinus carpio haematopetrus – kapry z povodia Amuru, severná Čína,
Cyprinus carpio viridiviolaceus – poddruh južnej Číny a Vietnamu (TEROFAL, 1997).

Vývoj dnešných foriem kaprov

Naše dnešné kultúrne formy kapra sú výsledkom snahy chovateľov za obdobie trvajúce takmer 9 storočí. Rybnikári začali vyberať už veľmi skoro kaprov, podľa určitých znakov (s lepším osvalením, silnejšou kožou, sfarbením,…..), postupne výber stále častejšie prebiehal podľa výsledkov chovu zo zameraním na lepšie rastové schopnosti, odolnosti proti chladu, chorobám a pod. Vplyvom rybničného chovu tak dochádza k odklonu od pôvodnej šupinatej formy ku kaprom s redukovaným počtom šupín. Táto zmena sa u kaprov v rybničných chovoch objavuje už behom 16. storočia a dnes je vysvetľovaná ako genetická mutácia. Zvláštna pozornosť bola venovaná výberu kaprov s pomerne malou hlavou a klenutým chrbtom. Vďaka tomuto výberu a dlhoročnému chovu kapra v podmienkach stojatej vody vznikla vysokochrbtová forma kapra Cyprinus carpio morpha elatus. Výsledkom dôsledného selekčného procesu v chove kapra na redukovaný počet šupín je vytvorenie kapra hladkého Cyprinus carpio nudus, ktorý má telo bez šupín a s veľmi silnou kožou, a kapra lysca Cyprinus carpio specularis (ČEJKA, 1999).

Starostlivým šľachtením bol z divokej formy vyšľachtený kapor ušľachtilý. Dnes existujú viaceré formy, ktoré sa líšia hlavne ošupením.

Prvou skupinou je kapor šupináč (obrázok č. 1). Tento druh bol vyšľachtený z pôvodnej – divokej formy. Kapor šupinatý je považovaný za najodolnejšieho spomedzi všetkých vyšľachtených druhov. Telo má po celom povrchu pokryté škridlicovito uloženými šupinami. Všetky ostatné formy kapra (lysec, riadkový kapor, hladký kapor) sú odvodené od tejto formy (SLÁDEK, 2003).

Druhou formou je kapor lysý alebo tzv. lysec (obrázok č. 2). Je prvý geneticky vyšľachtený druh odvodený od kapra šupinatého. Jeho charakteristickým znakom je povrch tela takmer bez šupín. Jediný súvislý rad šupín sa nachádza pozdĺž chrbtovej časti pod chrbtovou plutvou. Keďže ide o geneticky upravovaný druh, môžu sa jednotlivé kusy tejto formy od seba líšiť a to nielen v počte šupín, ale aj v ich umiestnení. Väčšia časť tela však zostáva bez pokrytia šupinami (SLÁDEK, 2003).

Tretia forma je kapor riadkový (nazývaný tiež „kráľovský“) (obrázok č. 3). Je veľmi zriedkavá forma kapra. Charakteristickou črtou je rad šupín pozdĺž postrannej čiary. Tomuto druhu sa pripisuje obmedzený rastový potenciál, ktorý je údajne zapríčinený rozdielnym tukovým metabolizmom ako má lysec a šupináč. Riadkové kapry majú tiež menší počet žiabrových orgánov a o jeden až dva rady pažerákových zubov menej, ako lysce a šupináči. U tejto formy je zaznamenávaná oveľa vyššia úmrtnosť plôdika, ako u lyscov a šupináčov. Z týchto dôvodov nie je kapor riadkový vhodný pre cielený hospodársky odchov. Úlovky kapra riadkového sú veľmi zriedkavé. Najväčšie, doteraz známe úlovky sa pohybujú okolo hmotnosti 25 kilogramov (SLÁDEK, 2003).

Štvrtou formou je kapor hladký (koženáč) (obrázok č. 4). Telo má úplne bez šupín. Môžu sa však vyskytovať jedinci, ktorí na niektorých častiach tela šupiny majú. Hlavný charakteristický rozdiel medzi lyscom a hladkým kaprom je v tom, že u hladkého kapra chýba súvislý – pravidelný rad šupín v dorzálnej (chrbtovej) oblasti pod chrbtovou plutvou. Táto forma podobne ako kapor riadkový, má obmedzený rastový potenciál. Je preto menej odolný a životaschopný ako šupináč a lysec. Najväčšie známe úlovky kapra hladkého sú okolo 20 kilogramov (SLÁDEK, 2003).

Autorstvo:

Spracované na základe diplomovej práce
Autor práce: Jozef Vetrík
Spracovali: Rybárske potreby: www.slaviaryby.sk

PS: Ak je to možné veľmi radi by sme poprosili všetkých rybárov, ktorí si prečítajú tento článok a majú vo svojich rybárskych fotkách zdokumentované úlovky kaprov, aby sa nebáli a pochválili sa s nimi v diskusii pod článkom. Najlepšie aj so správnym zaradením konkrétnej formy kapra. Veríme, že ste sa z článku dozvedeli aj niečo nové snažíme sa Vám prinášať články, kde sa dozviete viac ako len aké použiť rybárske potreby, udice či navijaky.

Poznámka redakce: Jelikož nelze jednoduše do komentářů pod článkem přidávat fotky, založili jsme pro tento účel nové téma v kaprařském fóru. Své fotky tedy můžete nahrávat sem: Diskuze k článku: O kaproch trocha odborne: Pôvod kapra.