Chytil som svoj sen

Teraz už viem, že ak človek niečo veľmi chce a túži po tom, obetuje tomu veľa času, námahy, úsilia, tak to dosiahne a splní sa mu to po čom túžil. A neplatí to iba v kaprarine ale aj celom živote.

Tento sen som začal snívať pred piatimi rokmi kedy som sa začal naplno venovať lovu veľkých trofejných kaprov. Tohtoročná sezóna bola pre mňa doslova deprimujúca pretože sa mi nedarilo prechytať sa k väčším rybám. Ale aj to je na kaprarine pekné, že nikdy nevieme, čo nás čaká a patrí k tomu aj neúspech a práve ten nás posúva ďalej. Chcel som sa tento rok venovať iba naším slovenským zväzovým vodám. Posledné štyri sezóny som lovil iba na menších jazerách, prevažne som si vyberal vody so systémom Chyť a pusť alebo K60, K70. Darilo sa mi tu loviť ryby do 16kg.

V strede sezóny som si povedal že ak sa chcem niekde posunúť, musím zmeniť všetko od základu a tou zmenou bolo začať loviť na veľkých vodách, veľkými myslím vody nad 1000ha, ktoré majú potenciál na to aby som si mohol chytiť svoj sen a tým bolo chytiť kapra nad 20kg. Nešlo mi až tak o tú pomyselnú hranicu 20+ ale skôr o ten pohľad kedy sa pri zdolávaní vynorí na hladinu vedľa člnu to obrovské telo a o ten pocit držať takúto krásnu rybu v rukách a ešte krajší pocit pustiť ju späť do hlbín tam kam patrí. A hlavne som chcel takúto rybu zo slovenskej zväzovej vody.

Do úvahy padli dve VN a to VN Šírava a ďalšia veľká krásna nádrž neďaleko môjho bydliska. Aj napriek tomu, že je vzdialená len pár desiatok kilometrov, nikdy som na nej nechytal. Dva roky spätne som začal zbierať informácie o tejto vode, čítal články, študoval mapy, sledoval úlovky. Čím viac som túto vodu študoval tým som mal pred ňou väčší rešpekt.

Vedel som že ak sa na ňu raz vyberiem loviť musím byť na sto percent pripravený, pretože loviť na takýchto veľkých vodách je síce krásne, ale vďaka počasiu aj nebezpečné. Tieto veľké vodné plochy sú náročné aj na samotný lov pretože veľa krát sa skrýva pod vodnou hladinou doslova džungľa, zatopené stromy, rôzne prekážky, staré kamenné cesty a všetko pokryté mušľami ktoré tvoria pre ryby hlavé menu na jedálnom lístku vďaka čomu sú tieto vody domovom tak veľkých rýb.

Celé leto som sa zahrával s myšlienkou podniknúť týždennú výpravu na Šíravu. V strede leta sa zhodoval termín mojej letnej dovolenky s manželkinou, naskytla sa možnosť „odovzdať“ deti na 10 dní cestovnej kancelárii do letného tábora, tak bolo rozhodnuté. Deti sa tešili, že budú 10 dní bez rodičov s kamarátmi a ja som sa tešil, že môžeme stráviť týždeň na tejto krásnej, našej najväčšej vode. Prvý krát idem loviť na tak veľkú vodu.

Výbavu som doplnil o trakčné batérie a o spletané šnúry do navijakov, pretože som nevedel čo ma čaká pod vodnou hladinou a mrzelo by ma ak by som našiel dobré lovné miesto vo vzdialenosti, do ktorej by som nevedel vyviesť svoje montáže. Už par dní pred odchodom som si sumarizoval a pripravoval výbavu, bývanie, oblečenie, stravu, kŕmenie. Cestu sme si užívali, prvá zastávka bola až na Dechtároch, nemohol som si odpustiť pohľad na Liptovskú Maru a na Nízke a Vysoké Tatry. Po príchode na Šíravu sme boli ohromený tou veľkosťou a až vtedy som pochopil prečo sa jej hovorí slovenské more.

Mali sme problém sa dostať autom k vytipovanému miestu, tak sme museli trochu pátrať, ale nakoniec po asi dvoch hodinách sme sa dostali k brehu na južnej strane. Nikam sme sa neponáhľali, postavili sme bivaky, spanie a všetko okolo toho čo nám zabralo niekoľko hodín a ja som sa vybral na vodu hľadať lovné miesta. Fúkal dosť silný vietor, ale aj napriek tomu sa mi podarilo nájsť tri zaujímavé miesta pod vodou, kde som bol rozhodnutý pokladať svoje montáže a striedavo ich prelovovať.

Jedno miesto bola stará kamenná cesta 350m od brehu, ďalšie bolo asi pol metrový zlom v hlubke 7m vzdialený 500m a tretie bola hrana z 8 na 10m, ale až vo vzdialenosti 1100m od brehu. Chytal som na boilies Legend Range Biosquid a Chilli Fish zaliate totožným Liver boosterom.

Počasie sa každým dňom menilo, zažili sme slnečné dni, vietor, dážď, povestné šíravské búrky kedy lámalo stromy, ale aj napriek tomu sa mi podarilo uloviť mojich prvých šíravakov. Nebola to typická výprava za „obrami“ chcel som hlavne vidieť a spoznať túto krásnu vodu, ujsť od mestského ruchu a stráviť pekné chvíle pri vode.

Po príchode domov som už vedel, že zvyšok sezóny bude patriť iba VN neďaleko môjho bydliska. Po Šírave som už vedel, čo ma čaká na takto veľkých vodách, nič som nechcel uponáhľať a povedal som si, že urobím všetko pre to aby som mohol čo najviac času tráviť pri vode. Aj keď som vedel, že už nemám čo stratiť, túžba držať veľkého šupináča bola obrovská.

Schválne som si všetko naplánoval na jeseň, pretože to je ten správny čas, kedy zostanú brehy prázdnejšie, denných rybárov odradí chladné počasie a kapry sa začnú intenzívne kŕmiť, aby nabrali energiu na zazimovanie. Moja práca mi dovoľuje byt štyri dni z ôsmich pri vode a ak mi padne voľno cez týždeň, to je ten správny čas, kedy je pri vode minimum rybárov a maximálne mi tento pokoj vyhovuje.

Prvú výpravu som si po zorganizovaní rodinných vecí naplánoval na prelom septembra a októbra. Pôvodne som mal zostať iba dve noci ale nakoniec som pridal ešte jednu čo sa ukázalo ako správne. Už týždeň vopred som si začal pripravovať veci a prišlo aj na rozhodnutie aké zvoliť kŕmenie. Vedel som, že ma čaká iba jedna noc nonstop lovu a ďalšie dve noci som musel na 4 hodiny sťahovať prúty.

Taktika bola jasná, zamerať sa iba na veľké ryby a k tomu som zvolil aj kŕmenie a rozhodol som sa úplne vynechať pelety a partikel a krmit iba samotným boiliesom. Naroloval som si asi 8kg boilies so zmesi Bioenzym + A.C. Biocrab. Ak chcem na lov využiť celé 4 dni voľna, musím k vode odchádzať vždy ráno po nočnej zmene a tak to bolo aj teraz. Ráno po príchode z práce dobalujem posledné veci, zapínam vozík s člnom a vyrážam plný očakávania ale zároveň s pokorou a rešpektom. Schválne volím miesto, kde sa nedá dostať autom až priamo k vode, a tak prenášam výbavu cez strmí násyp.

V kľude si pripravujem bivaky, výbavu, pokladám čln na vodu, motor, baterky, sonar, tyčovku, H-čka, všetky veci na nájdenie toho správneho lovného miesta, tak aby som mu maximálne dôveroval. Vyrážam na vodu mapovať dno. Tomuto prikladám najväčšiu váhu a radšej strávim na vode o hodinu viac času ako keby som potom nebol spokojný a nedôveroval tomu čo robím. Kaprarina je ako lego pre veľkých chlapov, skladá sa z veľa do seba zapadajúcich vecí ako sú lovné miesto, počasie, montáže, kvalitné krmenie, odhodlanosť, ale hlavne dôvera v to, čo robíme. Samozrejme je toho oveľa viac a keď sa tieto všetky veci spoja tak je z toho dobrý výsledok v podobe fotky s krásnou rybou plnej spomienok.

Sledujem sonar a GPS aby som mal predstavu, ako ďaleko som od brehu. Pod hladinou je doslova džungľa a hĺbka sa mení každých pár metrov. V duchu si hovorím, že to je presne to, čo mám rád a v tom vidím na sonare úzku lavicu vo vzdialenosti 450 m a hĺbke 12m. Reflexívne vyhadzujem H-čko z člnu a sondujem dno v okolí lavice. Toto je to správne miesto ktorému dokážem naplno veriť.

Druhým H-čkom preklepávam lavicu a cítim, že je pokrytá kameňmi a konármi, v tom sa mi závažie na bojke zachytáva o konár ktorý sa mi podarilo odlomiť a ako náhle som ho zbadal na hladine som vedel že toto je to správne miesto. Konár bol obsiaty malými mušlami a patentkami. Aj keď som našiel ideálne lovné miesto vedel som, že na vzdor tomu čo je na dne, to nebude jednoduché.

Na brehu navíjam na Ultegry ešte 50m 0,70mm hrubého šokového vlasca. Pripadá mi to ako výplet do tenisovej rakety ale v tej chvíli viem že to je jediná možnosť do extrémnych podmienok. Montáž volím so šnúrky Quicksilver 35lb s mojím oblúbeným háčikom NASH Fang Twister č.4.

Na začiatok našívam 24mm Bioenzym s pop-up Broskyňa. V okolí lavice rozhadzujem do priestoru asi 10×20 metrov 2kg boilies. Jednu montáž umiestňujem priamo na lavicu a druhú asi 20m vedľa pod lavicu do mierneho bahna. Ani si to neuvedomujem a je večer. Konečne sadám do kresla, usrkávam si zo zaslúženej kávy a sledujem vodnú hladinu.

Do večera ešte pripravujem všetko potrebné do člnu. Šírava ma v tomto dobre vyškolila a viem že vracať sa kilometer na breh iba preto, že nemám v člne náhradnú montáž nie je nič príjemné a uberá to o energiu a čas. Teraz pre istotu aj dva krát všetko kontrolujem a nesmie mi tam chýbať podložka, podberák , kŕmenie, GPS, náhradné olová, a krabička, v ktorej mám klipy, stopery, zaražky, ihly na boilies a nožík. Toto sú veci, bez ktorých už nejdem na vodu.

Uvedomujem si že mám pred sebou prvú a zároveň poslednú noc nonstop lovu. Som rád že nemusím v noci sťahovať montáže a tak po nočnej zmene a náročnom dni okolo desiatej doslova padám na lehátko do spacáku. Noc bola kludná, budí ma až odraz ranného slnka z hladiny. Varím si moje povestné sladké raňajky a vychutnávam rannú kávu.

Po obede idem na vodu skontrolovať montáže a zisťujem že jedna je zamotaná okolo olova a šokovky. Snažím sa zistiť kde sa mohla stať chyba a zároveň si uvedomujem že som možno zbytočne stratil 24hod lovu. Robím dve nové montáže, ale mením Quicksilverku za stuženú šnúrku Sufix Black Silt 25lb.

Viem že o pol noci budem musieť sťahovať montáže a tak našívam na istotu 2x24mm boilies. Nie je nič horšie ak hodinu pred pol nocou dostanem záber od pleskáča a myslím že takouto nástrahou to do značnej miery eliminujem.

Miestu dôverujem, pokladám montáže na tie iste miesta ako predošlí deň a dokrmujem iba hrsťou Bioenzymu. Celý deň si vychutnávam ten pokoj, ktorý tu panuje. Do pol noci sa nič nedeje. Pripravujem si ešte veci na rannú vyvážku, aby som sa po prebudení nezdržoval a o jednej v noci zaspávam. Po pár hodinách spánku, už pred štvrtou vyrážam na vodu, pokladám dôkladne montáže a ku každej prihadzujem 2-3 hrste boiliesu

Ráno ešte dospávam a po prebudení opäť klasika, teplé raňajky, káva, čas si krátim prípravou obeda, fotením, kamerovaňím. Po zotmení prichádza prvý vytúžený záber, skáčem do člnu, vyrážam na vodu a po chvíľke podoberám asi 8kg šupináča. Vypínam ho vedľa člnu, mením pripravenú montáž a spúšťam na miesto.

Táto ryba mi dodala dôveru v to čo robím a viem, že tam nebola sama. Do pol noci už záber neprichádza, ale viem, že ryby sú na kŕmnom mieste a pri sťahovaní prútov ešte dokrmujem asi kilo boilies. Som plný očakávania čo prinesie posledný deň.

Ráno fúka dosť silný vietor, nástrahy pokladám na 2-3 krát tak aby som si bol istý, že je všetko o.k. a dávam si maximálne záležať lebo viem, že mám pred sebou posledných 10 hodín lovu. Kým mám všetko hotové už svitá, je zamračené a fúka silný vietor. Varím si čaj a vychutnávam aj keď chmúrne, sychravé ráno.

Už dopredu premýšľam ako všetko zorganizovať tak, aby som mohol dať ďalšiu dlhšiu výpravu, pretože chcem čo najviac využiť čas a venovať sa tomuto miestu. Pred desiatou ma z myšlienok vytrháva pípnutie môjho MX-ka, beriem prút a vyrážam na vodu. Tentokrát rybu strácam v prekážkach, mením montáž, pokladám a vraciam sa na breh. Ešte si varím kávu a sumarizujem spätne 4 dni.

V tom prichádza opäť záber na ten istý prút polozený v mäkkom bahne pod lavicou. Tento krát silná jazda a špička prútu sklonená k zemi. Od okamihu ako som uchopil prút som vedel že to môže byť ryba na ktorú čakám celú sezónu. Sadám do člnu a tých 400m sa mi zdá nekonečných. Dostávam sa nad rybu a cítim silné tupé výpady, ale ryba je ešte v hĺbke a ja netuším s kým mám tú česť. Po niekoľkých minútach ju dostávam na hladinu.

Nikdy nezabudnem na ten pohľad kedy sa to mohutné telo prevalilo na hladine. Hlavou sa mi premietalo iba to, aby som neurobil chybu a o neho neprišiel. Urobil ďalší silný vír na hladine a stratil sa v hĺbke. Motorom som sa dotiahol za ním a opäť som ho zbadal na hladine. Bez chyby som ho naviedol do podberáku a až vtedy som z blízky zbadal to mohutné telo. Hneď som vedel, že mám rybu na ktorú čakám celú sezónu.

Položil som ho do člnu na podložku a cestou k brehu som nemohol uveriť, ako sa v sekunde môže všetko zmeniť. Váha ukazuje čistú váhu 19,7kg. Som neskutočne šťastný pretože je to veľké zadosťučinenie za tú všetku námahu. Robím niekoľko fotografií a pri tom ako mi vypláva z náruče späť do hlbín ďakujem jemu aj tejto krásnej vode. S dobrým pocitom balím a odchádzam domov.

Viem, že nabudúce sa dostanem kvôli práci a rodine k  vode iba na jednu noc, ale aj tak to chcem využiť. Príprave nemusím venovať toľko času, svoj nájdený hotspot mám uložený v GPS, všetko prebieha ako cez kopirák, no tentokrát som zostal bez záberu. Ale nijak ma to neznepokojuje, pretože viem, že o par dní som tu opäť, ale na 4 dni. Ešte v ten večer po príchode domov rolujem do noci ďalšiu várku boilies Bioenzym A.K. Biocrab.

Ráno v deň mojich 33 narodenín, aj keď so zápalom priedušiek, odchádzam na „moje“ miesto. Teší ma, že breh je prázdny, tak rozbaľujem výbavu, chystám čln a pokladám montáže. Mám so sebou asi 15kg kŕmenia tak na prvý zákrm ide do vody asi 3kg Bioenzymu. Po obede si na pár hodín pospím a budím sa až pred večerom. Do pol noci som bez záberu.

Ďalší deň sa budím do chladného upršaného rána. Celé dni bojujem zo siným kašľom a čo bolo pre mňa horšie, s neskutočným množstvom myší a hrabošov. Po predchádzajúcich výpravách som sa pripravil na týchto mojich nechcených spolubývajúcich, v okolí bivakov aj v nich rozkladám lepidlo na hlodavce a úspešne sa mi darí redukovať populáciu hlodavcov v mojom okolí. Dúfam že zmena počasia naštartuje aj aktivitu rýb…

Stalo sa tak až ďalší deň kedy po asi 40 hodinách prichádza prvý záber. Po chvíľke zdolávam 14kg šupináča, jednu rybu strácam v prekážkach a večer zdolávam ešte 12kg bojovníka. Som rád a pred sebou mám ešte noc a nasledujúci deň. Do pol noci som už bez záberu. Všetko mám pripravené na rannú vyvážku. V 3:30 ma zobúdza budík, pretože chcem mať o štvrtej montáže vo vode. To som ešte netušil, že čo sa odohrá nasledujúci večer bude niečo neskutočné. Mám ešte pár kíl čerstvého Bioenzymu s A.C. biocrab a tak ráno dokrmujem ku každej montáži asi kilo boilies s tým, že mám na poobedie naplánovaný odchod.

Dve pekné ryby ma presvedčujú o tom, že musím zostať do poslednej možnej chvíle. Viem, že ráno musím ísť do práce, ale aj napriek tomu sa rozhodujem, že zostanem do pol noci aj keď si uvedomujem, že pred tým ako pôjdem do práce nebudem skoro vôbec spať. Do obeda dostávam záber od veľkého pleskáča. Mením úplne novú montáž a pokladám ju do hĺbky tesne pod lavicu.

Večer po deviatej podoberám menšieho kapríka do 10kg, našívam dve nové 24ky a vo svetle čelovky sa snažím násť odraz tyčovky. V tom začujem ako sa po hladine ozýva zvuk môjho MXka, to nie je možné, mám ďalší záber a ja som viac ako 400m od brehu. Okamžite zapínam na motore 5ku a celou cestou k brehu počujem ako ryba vymotáva metre šnúry. Keď prídem k brehu signalizátor ešte s prestávkami pípne. Beriem môj obľúbený 3m 3lb Partner a vyrážam na vodu.

Ak si predstavím tie prekážky a konáre plné mušlí pod vodou, už ani nedúfam že rybu zdolám. Dostávam sa na šokovku a cítim, že je zachytená v prekážke, pár krát trhnem prútom do strán a v tom sa uvoľňuje. Navíjam ďalších asi 30m a pokúšam sa nadviazať kontakt z mojim súperom. Stále neverím, že po tak dlhom čase kým som sa po zábere dostal k prútu a po ďalších stovkách metrov na člne cítim silný ťah ryby. Má neskutočnú silu, ubehne niekoľko minút a ja som uvidel toho obra. V tej chvíli som vedel že je to šupináč z mojich snov, ale zároveň som si uvedomoval, že ešte nemám vyhraté.

Urobil ešte niekoľko silných výpadov a po pár minutách som ho naviedol do podberáku. Snažím sa ho dostať do člnu, ale vysilený a unavený ho nedokážem zodvihnúť cez bok člnu tak si vyzliekam mikinu vsuniem ju pod rybu a oboma rukami ho vkladám do člnu na podložku. Neverím vlastným očiam. Keď som pozrel na to mohutné telo vedel som že som práve chytil svoj sen. Cestou na breh si uvedomujem, že podľa pôvodného plánu som mal byť už doma a nanajvýš je neuveriteľné za akých okolností som zdolal túto nádhernú rybu. Začínam veriť, že existuje niečo medzi nebom a zemou.

Váha sa zastavuje na 24,80kg. Po odrátaní vážiaceho saku je váha ryby 23,40kg. Bomba! Takáto ryba s takejto vody. Rybu šetrne sakujem a posielam správu domov a známym. Obratom mi telefonuje Peťo že je na ceste z Francúzka a že ak chcem príde ma ráno pofotiť. Som rád, preto že všetka tá drina, čas a peniaze budú zvečnené na týchto fotografiách. A viem, že po druhý krát naplánovaný odchod sa opäť odkladá. Beriem si deň voľna v práci.

Prúty už nevyvážam, rozhodujem sa čo ďalej a aké kŕmenie mi ešte zostalo, pretože viem, že mám ryby na krmnom mieste a potrebujem ich tam udržať do rána. Mám ešte pár hrstí Bioenzymu a v rezerve ešte 4kg Legend Range Biosquid, Chilli Fish, a Seafood. Vysýpam všetko spolu do vedra a v noci ešte rozhadzujem okolo lavice do veľkého priestoru. Na ráno si nechávam len za hrsť ku každej montáži. Za posledné dni som spal len pár hodín ale radosť a myšlienky na poslednú rybu mi nedajú spať. V noci ešte niekoľko krát vychádzam z teplého spacáku a kontrolujem či je ryba v poriadku.

Nedokážem zaspať a tak bez budíku pred štvrtou vyrážam na vodu zaviesť svoje montáže. Pokladám ich schválne asi 50m od seba pod hranu a ku každej prihadzujem iba 10ks boilies. Opäť sa zapínam do spacáku a v tom počujem „PÍP“ to nie je možné, vyrážam na vodu a zdolávam 12kg lisca. Prvý lisec týchto výprav.

Pozerám do člnu na posledných 5ks boilies ktoré mám pri sebe a už možno z recesie upravujem v člne montáž a našívam 3x24mm Bioenzymu. Spolu s 300g olovom to vyzerá komicky ale v tej chvíli som si povedal buď-alebo. Už svitá a ja padám od únavy na lehátko a na pár minút sa mi podarí zaspať po prebdenej a náročnej noci. V tom sa znovu roztáča cievka na prúte ktorí som pred pol hodinou položil do vidličiek. Sadám do člnu a už si pripadám ako na pretekoch…

Motor točí doslova z posledného a nanajvíš začal fúkať silný vietor. Cestou si predstavujem tie tri pod seba našité 24ky a viem, že to nebude malá ryba. Dostávam sa na šokovku a vo vlnách na hladine vidím dlhého šupináča. Je jasne, že s vybitou baterkou bez motora v tých vlnách to nebude ľahké. Rybu som nechcel silovo ťahať k člnu tak som sa pokúšal veslami dostať cez vlny nad rybu, ale ako náhle som sa priblížil prišiel silný výpad a zase bol 10-15m odo mňa. Toto trvalo nekonečných 30 minút.

Vietor ma odvial asi 200m od miesta, kde ryba zabrala a ja som vedel, že to budem musieť risknúť. Našťastie všetko vyšlo a ja som zdolal ďalšiu krásnu bojovnú zdravú rybu. Položil som ho do člnu a montáž som úplne na slepo polozil niekoľko metrov od kŕmneho miesta. Odhadoval som váhu na 18-19kg s tým, že ho odvážim pred fotením.

O nedlho prišiel Peťo a pri káve sme prehodili pár viet o jeho úspešnej výprave vo Francúzku, urobili pekné fotky a natočili pár záberov ako tieto krásne ryby odplávali tam kam patria. Dlhý šupináč vážil 19,20kg. Ešte pri fotení zabral posledný 14kg šupináč na ten istý prút a na tú istú nástrahu ktorú som po zdolaní poslednej ryby ani nemenil. S posledných síl som zbalil výbavu, posledný krát som pozrel na vodu a poďakoval som jej za nezabudnuteľné 4 dni.

Podnikol som ešte ďalšie dve výpravy, jednu dvojdňovú a jednu štvordňovú, ktorou som ukončil túto sezónu. Aj napriek tomu, že som chytil už iba menšie ryby ma táto posledná výprava maximálne vyškolila, pretože dva dni bola silná hustá hmla a ja som sa dva krát doslova stratil na hladine. Síce som mal breh a lovné miesto uložené, ale v GPS v hustej hmle bol problém s načítaním družíc, podľa ktorých GPS určuje presnú polohu. Väčší pocit beznádeje a bezradnosti som na vode ešte nezažil.

V noci pri sťahovaní prútov som v 5°C hodinu blúdil na vode. Až vtedy som zistil, aké môžu byť takéto veľké vody zradné a nebezpečné. Iba vďaka kompasu v mobilnom telefóne som sa dostal na breh aj keď som byl niekoľko sto metrov od miesta, kde som bivakoval. Teraz viem, že aj moderná technika môže zlyhať a že kompas je ďalšia vec ktorá v člne nesmie chýbať .

Lov kaprov na veľkých vodách je pre mňa veľká výzva. Tieto úživné vody môžu skrývať veľké poklady. Viem, že ďalšie sezóny chcem ešte viac spoznávať túto krásnu VN a dal som si nové ciele ktoré ma posúvajú dopredu. Budem sa opakovať, ale kaprarina je ako lego pre veľkých chlapov a ak do seba zapadne veľa menších rovnako dôležitých vecí, tých ktoré dokážeme ovplyvniť, ale aj tých ktoré ovplyvniť nevieme, pridáme k tomu odhodlanosť a prídeme k vode vždy s pokorou, tak si môžeme chytiť svoj sen.

Martin Tomovič