Zdravím všetkých zažratých kaprárov. V tomto článku by som sa chcel s vami podeliť o nádherné zážitky, taktiky a krásy jesenného lovu kaprov. Kaprárine sa venujem siedmym rokom a skúšal som rôzne nástrahy od rôznych firiem. Už štvrtým rokom si šúĺam boilies zo zmesiek a aminokompletov firmy Garantbaits, od ktorej som tento rok dostal aj ponuku, stať sa jej súčasťou. Bol som nesmierne rád tejto ponuke, pretože viem, že táto firma má budúcnosť a perspektívu. A tak som sa rozhodol túto, už dopredu naplánovanú výpravu zdokumentovať.
Výber krmiva a miesta – základný kameň úspechu
Konečne prišla jeseň a ten správny čas na veľké kapry. Vopred som si naplánoval týždňovú výpravu, ktorá mala začať 7. októbra a pridali sa ku mne aj dvaja kamarati. Čas ubehol a koncom septembra prišiel čas na šúľanie. Rozhodol som sa pre rad Royal a Red Spirit. Z radu Royal to bol môj osvedčený Krab/Krill a z rady Red Spirit, ktorú zbožňujem pre jej rýchlu účinnosť to bola Brusinka/Ančovička. Z každej rady som si našúlal po 15 kg a následne som nechal boilies 5 dní presušiť. Po 5-dňovom preschnutí som ich ešte postriekal AMINOSTIMOM a dal znova poriadne preschnúť. Je 6. októbra a ja chystám všetky veci do auta a teším sa na všetko to, čo ku jesennej kaprárine patrí. Predpoveď počasia vyzerala super, teploty sa cez deň mali pohybovať od 4 do 14°C, malo byť polooblačno a v noci prízemné mrazy s hmlou od -1 do 2°C. Vyrážame za daždivého počasia a pred sebou máme niečo cez 300 km. Po príchode nám výhľad na jazero vyčaril úsmev na tvári, no dážď nie a nie prestať. Po asi hodinke sa všetko upokojilo, v rýchlosti rozkladám bivak a okamžite mapujem dno. Po 45 minútach nachádzam ideálne miesto vo vzdialenosti 220 m od brehu. Dno sa zvažuje z 6,5 m do 13-tich metrov. Preklepávam dno, ktoré je vačšinou tvrdé, čo mi vyhovuje. Všetko ukončovala perlička v podobe spadnutého stromu na konci hrany. Evidentné stopy kaprej aktivity a vytiahnutý konár obsiaty mušľami ma jednoznačne upokojili. Nie len útočisko, ale priamo aj kvalitná prirodzená potrava.
Rýchly štart
V člne mám vopred nachystané osvedčené boilies a smelo zakrmujem 5 kilami Krab/Krillu a Brusinky/Ančovičky na plochu. Potreboval som jasne upozorniť na miesto a zvýšeným množstvom zastaviť čo najviac rýb. Miesto je silne posiate mušľami, tak neváham a na kmeňový vlasec “nabíjam” 30 metrov šokového vlasca s priemerom 0,60 mm, 200 gramové olovo klipujem tak, že po zábere ihneď padá. To z dôvodu veľkého množstva podvodného porastu.
Konečne, až okolo 17.00 hod mám vyvezené. Ľavý prút s dvoma 20 mm gulami Krab/Krilla som položil do 11-tich metrov bližšie k stromu, pravý s dvoma taktiež 20 mm gulami. Brusinky s Ančovičkou tesne na okraj kŕmneho miesta do 12,5 metrovej hĺbky. Po dokončení klasickej kaprárskej rutiny si s Filipom a Stanom pripíjame na našu prvú jesennú výpravu. Po pol noci končíme a tradične až keď som už v teplom spacáku sa ozval môj príposluch. Záber prichádza na pravý prút a po 15 minútovom boji podoberám prvého zdravého 9,5 kiláča.
Dôvera v pravidelne kŕmenie
Prvý kontakt s rybou považujem za nesmierne dôležitý. Montáž putuje na to isté miesto s tým istým pod háčikom – 2×20 mm Brusinky s Ančovičkou. Montáž zasypávam už iba troma hrsťami gulí. Cez noc sa už nič vážne neudialo. Skoro ráno nás prebudilo silné praskanie a pád stromu kúsok za bivakom. Neveril som vlastným očiam, čo bobor dokáže spraviť zo stromom. Tento nečakaný zážitok som musel ihneď zdokumentovať.
Po raňajkách opäť vyrážam na čln a miesto opäť pripravujem so 4 kilami boilies. Po príchode pripravujem niekoľko nadväzcov. Používam kombinované montáže s dĺžkou 60 a viac cm. Kombinovanú z fluorocarbonu, mäkkej šnúrky ukončenú háčikom Korda Kaptor Kurv Shank. Asi pól hodinu po obede prineseného z neďalekého pohostinstva mám opäť záber na pravý prút. Po dlhom súboji sa mi podarilo z tráv vymotať parádne sfarbeného, jesenného 13 kilového lysca. Táto ryba bola zároveň aj najväčšou rybou dňa, aj keď sa mi podarilo zdolať ešte 6 kapríkov od 9 do 11 kg.
Po každom zábere som pravidelne dohadzoval 3 až 5 hrstí na montáž. Tento deň bol úspešný. Filipovi sa podaril 11 kg šupík a Stano si spravil osobák s hmotnosťou 12,2 kg. Tretí deň opäť začínam s plošným zákrmom s 3 kilami boilies na plochu. No až na Stanového 10,50 kg kapra ostávam aj s Filipom bez záberu.
Na štvrtý deň o 3.00 hod ráno konečne dostávam poriadnu jazdu na ľavý prút. Nasledovalo nesmierne únavných 45 minút zdolávania z člna a v silnej hmle. Podaril sa krásny lysec s hmotnosťou 15,2 kg, ktorému nakoniec zachutil Krab/Krill. Po pár fotkách a prípitku sa mi už nedarí vyviezť z dôvodu hustej hmly. Aby sa mi čo najrýchlejšie podarilo dostať montáž späť, pripravujem budík na šiestu. Tento krát dávam pod háčik pre zmenu Brusinku/Ančovičku, opäť dve 20 mm nástrahy. Pravý prút mlčí už viac ako 24 hodín tak ho idem skontrolovať. A dobre som spravil, na háčiku je fixovaný zväzok mušlí vo veľksti pomaranča. Celý čas to bolo márne. Tento krát Krab/Krilla presúvam na pravú stranu od miesta do 12 metrovej hĺbky s maximálnou opatrnosťou.
“Big Mama” neodolala
Podarilo sa a po 3 hodinách mám záber na Krab/Krilla. Veľmi silný šúpináč, torpédo okolo 1 metra. Vysmiaty letím s rybou na breh spraviť zobár snímkou a zdokumentovať to nádherné telo s váhou 14,7 kg. Po zdokumentovaní vraciam túto “ponorku” späť vode a v duchu ďakujem za príjemnú chvílu.
Doobeda mali chalani 4 ryby okolo 8 až 10 kg. Ja som 2 zábery nepremenil. Šokovka s priemerom 0,60 mm nebola schopná odolať mušľovým poliam. Šokový vlasec 0,70 mm je maximum, čo nachádzam v svojej výbave, a tak neváham a previazujem všetky prúty. Poobede upádám unavený do bivaku, no pár minút nato počujem odposluch a tú neskutočnú jazdu. V behu nasadzujem na hlavu pre každý prípad kameru. Nasledoval neskutočne pekelný ťah, a tak nasadám do člnu, motor ide naplno a minimálne po 80 metrov som kľučkou navijaka neotočil ani raz. Asi 120 metrov od tyčovky sa mi konečne podarilo začať zdolávať rybu, ktorá sa tvárila ako pribitá o dno. Po asi 30 minútach sa mi konečne podarilo zazrieť mohutné telo miestneho kráľa. Pri pohľade na svoju životnú rybu pod člnom sa mi naozaj prudko rozbúšilo srdce. Bol som už skoro pri zatopených stromoch na druhom brehu. Zhruba po ďalších 15 minútach, tesne pred zatopenými stromami, keď už sme mali toho obaja dosť, sa mi ho podarilo dostať na hladinu. Pripravujem podberák a prosím svojho nebohého otca, aby mi pomohol a ja som neprišiel o túto “Big Mamu”. Ešte pár centimetrov a cez jazero prechádza mohutná ozvena “je tam, wheeeeey”. Rozklepaný a so slzami v očiach cestou späť nemôžem veriť tomu, že sa mi splnil sen, po ktorom túži každý kaprár. Na brehu čakajú zvedavci a na otázku: “Aký je?”, odpovedám len stručne “Big Mama”. Chalani ho začali vážiť, pričom mi zakázali sledovať váhu. Každému kaprárovi prajem zažiť také emócie, ktoré ma zaliali keď oznámili 95 cm a 23,10 kg! Je to droga, chcem to zažiť zas a znova. Po krátkom videu v 15 stupňovej vode, som od únavy nebol schopný vyviezť prút ďalšie 4 hodiny.
Správny šťart = správny záver
Podvečer konečne vyvážam Brusinku/Ančovičku čo najbližšie k stromu. Oslavu môjho 23 kg šupiho prerušila jazda na Filipovu udicu. Spolu vyrážame na čln a Filipovi podoberám 12,4 kg šupináča. Pri brehu len vysadzujem Filipa, keď mi Stano podáva môj prút s už zaseknutou rybou. Na peknej rybe povolila montáž pod vplyvom poškodenia okolitými mušľami. Tento krát ukladám montáž spolu s piatimi hrsťami Krab/Krilla ďalej, zhruba 20 m od kŕmneho miesta. Správna voľba, nad ránom zdolávam kapra nad dvanásť kíl, ale púšťam ho z člna, keďže pre veľmi silnú hmlu som sa nevedel ani sám vrátiť. Na správnom brehu som sa ocitol zhruba po hodine blúdenia. Je to až neuveritelné ako dokáže hmla znepríjemniť orientáciu. Už nevyvážam, radšej s priateľmi v bivaku oslavujeme túto parádnu výpravu.
Posledný deň nám zábery od momentu, keď sa slnko dotklo hladiny. Prichádzali už pravidelne, a tak sme mali nepríjemné balenie spríjemňované aspoň jazdami kaprov medzi 9 – 12 kg. Tesne pred záverom prichádzam ešte o 3 ryby na zatopenom strome. Touto cestou by som veľmi rád poďakoval práve mojím priateľom, s ktorými mi bolo umožnené absolvovať tento perfektný výlet. Každému prajem zažiť tento nezabudnuteľný zážitok a obrovské emócie, slzy šťastia a všetko to krásne, čo ku kaprárine patrí.
Za Garant baits team
Boris Ihnatišin
Pěknej článek a hlavně krásný fotky! Díky.
Opravdu nádhera,moc ti to přeju at se dáří dál:-)