Kde a kedy
Pred začiatok každej novej rybárskej sezóny sa moje úvahy uberajú vždy smerom, kde a kedy urobím prvú rybačku. Objavujú sa tak náznaky mnohých plánov a pravidelne sa v nich objavuje aj návšteva zahraničných revírov. Najmä vzhľadom na legislatívne podmienky výkonu rybárskeho práva u nás, je návšteva zahraničných revírov ešte pred otvorením slovenských zväzových vôd veľmi prijateľnou a vítanou možnosťou. Obzerám sa po rôznych možnostiach, a to či už po nejakých k našim hraniciam bližším, ale aj po miestach v krajinách, ktoré by sme mohli označiť ako Mekky modernej kapráriny. Avšak žiaľ každý rok pravidelne konštatujem, že to všetko zostáva iba v rovine plánov. Aj tento rok tomu tak bolo, že sa tieto plány veľmi rýchlo rozplynuli a s blížiacim sa 15. májom išli do úzadia. Zaiste takéto úvahy a plány máte aj vy viacerí. Netreba však smútiť, alebo si z toho robiť ťažkú hlavu. Jedno je však isté, je potrebné sa odhodlať a ísť, naberať nové zážitky a skúsenosti.
Ako každý rok
Ako to nakoniec bolo? Samozrejme aj tento rok som svoju prvú rybársku výpravu, či skôr krátku víkendovú výpravičku absolvoval na jednej z mojich obľúbených zväzoviek. Každý začiatok toho takzvaného rybárskeho roka sa venujem hlavne krátkym vychádzkam. Piatkové rýchle balenie a nahádzanie všetkého potrebného do auta bolo aj tento krát. K vode vyrážam s parťákom a po prvotných prípravách sú udice vo vode až okolo ôsmej večer. Žiaľ opäť vec, ktorú všetci dobre poznáme, a to vytiahnuť prúty o polnoci. Riskovať sa v dnešnej dobe už naozaj neoplatí a ukončiť svoj rybársky rok skôr ako vlastne začal, by bolo nerozvážne a hlúpe.
Najprv spánok a potom…
Nakoľko si chcem stále pri vode aj oddýchnuť, tak sa musím priznať, že budík som si síce nastavil pred štvrtou ráno, ale pravidelne som ho ignoroval. Veď na čerstvom vzduchu sa tak dobre spí a len veľmi ťažko vylieza z vyhriateho spacáku. Nakoniec rybárska duša víťazí a o šiestej ráno putujú prvé udice do vody.
Prvá ryba a čo ďalej?
Striedavá oblačnosť, chvíľami slniečko a potom opäť prehánky a vietor, nás sprevádzali počas celej soboty. Popoludní sme sa však konečne dočkali prvého záberu, ktorý už od začiatku vyzeral veľmi sľubne. Prvý záber sezóny pre parťáka a na brehu po vytrvalom boji skončila prvá ryba. A hneď aká. Krásny šupináč, trochu doráňaný, ale slušných rozmerov. Veľmi nás potešil a tak správne naladil na zostávajúci deň. Po ďalšej ale už menšej rybe, to bolo na sobotu všetko. Ja som stále na svoj prvý záber a dúfajúc aj prvú rybu len čakal. V nedeľu ráno sa tak pochopiteľne objavovali úvahy, polemiky a pochybnosti či mám správne miesto, či sedí montáž, skrátka kde by len mohol byť problém. Nakoniec som sa ale dočkal aj ja a v priebehu jednej hodiny mi na podložke skončil jeden šupináč a jeden pekný okrúhly lysec.
S našou prvou rybačkou v tomto roku sme boli naozaj spokojní, a tak správne oddýchnutí sme mohli vykročiť vpred ďalšiemu novému pracovnému týždňu. Môžem konštatovať, že to bol naozaj začiatok ako sa patrí. Ale práve keď píšem týchto pár riadkov a delím sa s vami o moje dojmy, viem, že tento príbeh mal svoje voľné pokračovanie hneď nasledujúci víkend. Pokračovanie, ktoré bolo ako z ozajstného sna, a ktoré pre mňa vyústilo do nového osobáku. O tom však ale inokedy…
Za LKbaits Slovensko
Miroslav Fečko
