Mýty šíriace sa na Slovensku od mnohých závistlivcov, že LASTIA je len ofarbená múka, ktorá chytá malé kapry, sa pokúsim vyvrátiť týmto skromným príspevkom. Je pravda, že je špecifická a odlišná od iných boiliesov. Nie je dokonale okrúhla ani elastická ako ostatné, je to ale tým, že neobsahuje vodu a konzervačné látky.
Moje gulášové vychádzky celých partií za kaprami už dávno skončili, nakoľko som si uvedomil, že v prípade keď sa chcem fotiť s veľkými kaprami, o ktorých som sníval, vedie to cez nepredstaviteľnú drinu. Taktiež je to cestovaním na jazerá, kde tieto monštrá plávajú, otvorenou mysľou pri love, uvedomením si, že kapor je podvodné prasa bez doktorátu s inštinktívnym správaním.
Samozrejmosťou je ostrý háčik, správne postavenie swingrov, dokonalé kŕmenie, neochvejná sebadôvera v nástrahu a v to, čo na vode robíme. Večer to už nie sú oslavy, že sme pri našej milovanej vode, ale skôr o počúvaní kde kapry skáču a v raňajších hodinách nám sami kapry ukážu, kde sa zdržujú a kŕmia. Pri tomto všetkom je ale aj tak dôležitý trinásty bojovník, tak ja nazývam šťastie, ktoré je pri love trofejných rýb potrebné. Verte ale, že šťastie praje pripraveným.
Môj začiatok sezóny začína v marci na francúzskej štátnej vode, kde je voda ešte stále studená a domáci kaprári sa síce chodia prechádzať popri vode, ale tvrdia, že je ešte zavčasu. Cez deň sú teploty len 6 stupňov. Pani zima si riadne predlžila tento rok svoje čaro, nakoľko v iné roky sme sa vo francúzsku už opaľovali. Tento rok miesto opaľovacích krémov sú vhodnejšie páperové vetrovky.
Je to proste klasický začiatok sezóny, ktorý býva nevyspytateľný a vy potrebujete vo svojej výbave naozaj všetko a v oblečení od kratasov až po spomínanú páperovú vetrovku. Napriek tomu, že skúšame kapry oklamať všetkým možným, výsledok je stále rovnaký.
Zig-rig, je niečo, čomu neverím, ale pri nezáujme kaprov ho skúšam za slnečného chladného dňa. Po hodine nahodenia mám záber a ja nechcem veriť vlastným ušiam. Po chvíľke zdolávanie kapra strácam kvôli roztrhnutí fluorocarbonu o nosnosti 7 kg. Parták hlási: „Si tam mal riadneho koňa, ten si išiel po svojom, ani nevedel, že je chytený.“
No asi na takéto nosnosti sa nedá vybrať veľký kapor, nádej ale svitá. Ten deň zdolávam na zig-rig 60 cm nad dnom na novú plavačku, ktorú testujem, prvú rybu sezóny o váhe 20,30 kg. Nádherný začiatok a ja verím, že mi bude šťastena naklonený aj po zbytok sezóny. Bola to jediná ryba ktorá sa v tom čase na jazere ulovila. Rozpustnosť plavačky dobre odviedla svoju prácu.
V apríli moje kroky smerujú nielen na nový revír, ale ešte aj do krajiny, v ktorej som ešte nechytal. Rakúska nádherná štrkovňa sa stala na jeden týždeň naším domovom. Očarila nás nádherným prostredím a krištáľovou vodou. Informácie o vode sme nemali žiadne, a tak skúšame všetko možné.
Na druhý deň sa mi podaril záber a prvá rakúska 15-ka je na brehu. Na ďalší deň zaznamenávam další záber a prví rakúsky sumec pribúda do môjho fotoalba. To už tušíme, že to nebude jednoduchá voda. Sledujeme ostatný kaprárov na jazere, ako sa snažia niečo nájsť pod vodou dlhými tyčami.
Rečová bariéra a neochota podeliť sa s nami o informácie sa zlomí až príchodom jedného Rumuna, ktorý má šéfa Poliaka. Konečne sa dozvedáme, že hľadajú prechod blata a tvrdého dna. Pre mňa nič nové ani podstatné, akurát plašia kapry.
Nasledujúce 2 kapry strácam nakoľko lovím pod kamennými hranami plné mušlí. Je pravdou, že na takéto podmienky som bohužial nebol pripravený a revír som podcenil. Nazval som ho „Malý Cassien“, nakoľko mi podvodnou štruktúrou toto legendárne jazero pripomína.
Jedno miesto v strede rybníka, ktoré je najhlbši, mi ale od začiatku výpravy nedá pokoj. Z dna nič a tak nakoniec končím s 3 metrovým zig-rigom. Po pár falošných záberoch stojí šťastena na mojej strane a ja znova na plavačku ako vo francúzsku zdolávam neskutočného obra o váhe 26,20 kg. Moja radosť je neskutočná.
V máji ako vždy oslavujem svoje meniny na obľúbenom Blede v Slovinsku. O tomto revíry pripravujem dosť obsiahli článok, ktorý bude uverejnený v tomto pre nás kaprárov fantastickom médiu, tak len v krátkosti – 3 x cez 20 kg a jedna famózna ikernačka cez 25 kg. Bola to zlomová výprava na tento revír, nakoľko sa mi potvrdily moje domnienky o tejto vode.
Najkrajšie pre mňa ale bolo, že som vedel o malom počte ikernačiek na tomto revíry – pri potápaní sa v tejto krištáľovej vode som obdivoval ich neskutočné bruchá. Len ich nikto nevie uloviť. Mne sa ale splnil sen a jednu z nich som mal možnosť držať v náručí.
Nový revír v Maďarsku je pre mňa výzvou aj napriek tomu, že panujú už neskutočné horúčavy na začiatku júna. Osadenie boje, zakŕmenie a sonar ukazuje teplotu vody 29°C. Katastrofa z tak teplej vody sa ale mení po hodine lovu – tuniak v akcii a 20,50 kg lysec na podložke.
Tak to je teda paráda! Štvrtá krajina v tomto roku a v každej z nich sa mi podarilo uloviť kapra cez 20 kg. V počasí 38 stupňov vzduch a voda 29 stupňov je na celom rybníku mŕtvo. Nepomáha ani predlženie hodov ani mohutnejšie kŕmenie.
Každú chvíľu sme obaja vo vode, ktorá síce má 29 stupňov, ale aj tak je pre nás osviežujúca. Neostáva nič iné len nasadiť do akcie boilies, ktoré ma ešte nikdy nesklamalo – L 38. Jeho účinok na bahnitom dne nie je až taký famózny ako na tvrdšom podklade, ale za pokus nič nedáte. Skúšam ju samotnú bez kŕmenia a bilancia za 4 dni lovu je kopec kaprov do 15 kg a 19,10 kg, 16,50 kg a 16,40 kg.
Fantasticky som si zachytal, bohužiaľ asi jediný na jazere. Stala sa pre mňa neskutočná vec, prvý krát na kaproch sa teším domov, nakoľko vzduch je prehriaty na maximum a ja mám už všetkého dosť. Predstava domoviny Nízkych Tatier a chladnejšieho vzduchu je neskutočne lákavá.
V tomto roku, keď je polovica sezóny za mnou, bilancujem – 7 kaprov cez 20 kg, z toho 2 kapry cez 25 kg. Navštívil som štyri rôzne krajiny v rôznych mesiacoch a na každej som bodoval s kaprom cez magickú 20 kg hranicu, dokonca v dvoch krajinách s kaprami cez 25 kg. K tomuto mi dopomohlo poznanie značky, na ktorú lovím.
Mnohokrát na kaproch stretávam mnohých rybárov, ktorý lovia na boilies niekedy aj od 4 – 6 rôznych značiek. Je to asi to najhoršie čo môže byť, aj keď ich chápem, že od tej značky im chytá to od inej zase niečo iné.
Raz v roku má stretnutie aj naša slovenská firma, kde sa delíme a naše skúsenosti a zážitky. Tam je neskutočné to, že Poliakom chytá squid a chilli con carne, Čechom robin red a brutal fish, Maťovi banán a slivka, Vilo je povestný svojou višnou a tuti fruti, Jaro je gamarus, Wodník a jeho jahoda, Peter je jahoda a ryba a ja nedám dopustiť na svoje topky ako je brocho, tuniak a L 38.
Toto všetko je zabezpečené tým, že sa jedná o prírodné nástrahy bez konzervantov a hlavne ich rozpustnosťou a lúhovaním vo vode. Samozrejme bez pochopenia ich práce vo vode to nie je jednoduché.
Rozkrmenie lacným euroboiliesom, podpora silverky s kratšou dobou rozpadu, prihodenie pritiahnutou radou diamond a hlavne dokrmovanie miesta, ako mi hovoríme cukrovanie, aby bolo boilies v rôznych štádiách rozpadu – je to čo robí túto firmu jedinečnou. Ona sa vám za to odvďačí množstvom ulovených kaprov…
Viliam Kollega
Tento článek byl publikován v časopisu KaproMánie
