Každý z nás má svoje obľúbené typy vôd, či už sú to rieky, slepé ramená, veľké či menšie jazerá, alebo veľké priehrady. Taktiež sú vody, ktoré poznáme „ako svoje topánky“, lovili sme na nich už niekoľkokrát, ale zasa iné sú pre nás nové, neznáme a tým aj lákavé. Osobne mám rád nové výzvy a lov na jednej z najväčších českých priehrad bol práve jednou z nich.
V tomto článku by som chcel popísať lov na tejto priehrade počas minulej sezóny. Na každej výprave sme lovili na inom – novom mieste, a tak sme sa snažili vodu spoznávať a nazbierať čo najviac informácií, aby sme mali z čoho vychádzať. Veľkú vodu je potreba rozdeliť si na niekoľko častí. Každý úsek priehrady je iný a niečím charakteristický. Niekde sú skaly a veľká hĺbka, niekde je na dne piesok, inde zasa kamene, niekde je plytčina, niekde zátoka atď. V niektorých častiach sa ryby zdržujú pravidelne a niektorými len preplávajú ďalej na miesta kde zbierajú potravu.
Slovo dalo slovo a tak sme na našu prvú 10 dňovú výpravu na túto priehradu vyrazili v polke mája minulého roku. Nikdy predtým sme tu (až na jeden víkend) nechytali a dokonca ani ja, ani Pokki sme na takomto type vody dovtedy vôbec nechytali. Nevedeli sme čo od toho očakávať, aké miesto vlastne zvoliť atď. S výberom prvého miesta nám pomohol náš známy (to či to miesto bolo správne, alebo nie sme v ten moment nevedeli ale už teraz viem z toho, čo som na tej vode spoznal, že by som si v ten moment osobne vybral iné miesto). Práve o toto ide. Veľa ľudí, keď príde niekam na vodu, ktorú nepoznajú dajú na rady iných rybárov a ďalej ich nič nezaujíma. Stačí im to, že vedia, že z tohto miesta chytilo toľko a toľko veľkých rýb a nevšímajú si okolia, nesnažia sa zamyslieť sa nad tým, čo by mohli urobiť inak, čo by mohlo byť v ten moment lepšie, čo by vlastne mohlo prispieť k tomu, aby boli úspešnejší…
Nakoľko bolo teplo ako v lete a teplota vody mala cez 14 stupňov, zvolili sme guličky na rybacom základe, a to Tuniak – cesnak a Oliheň – Scopex. Zo začiatku sme zábery mali od rýb do 7kg. Na tomto mieste sme strávili celkovo 5 dní, keď nám fúkal do tváre severák a teplota vody padla za 3 dni na jarnú teplotu 10 stupňov. Skúšali sme všetko možné aj nemožné, menili sme hĺbky, nástrahy, pridávali method mix na zatraktívnenie atď. Zábery sme síce mali, ale nebolo to ono. Jeden, alebo dva zábery denne neboli nič moc. Celý premrznutý a zúfalý sme sa po porade s Kimotom (Milanom Tomíkom) presťahovali naproti na záveternú stranu. To čo sme videli bolo niečo úplne iné! Človek si povie „však je to naproti len 500m, to tam bude to isté“, ale opak bol pravdou. Nakoľko to bola zároveň aj náslnná strana, bolo vidieť už u brehu desiatky vodných slimákov, riasy na kameňoch atď. Skrátka tam bol život. Na to predošlé miesto nám takmer slnko vôbec nesvietilo, a tak aj vodná vegetácia bola mizerná a tým pádom aj miesta neboli pre kaprov atraktívne. Hneď po presune sa nám podarilo chytiť dvoch kaprov. David vytiahol šupináča 9kg a ja starého lysca 10,7kg. Slušný začiatok, povedali sme si. Potom ale nasledovali dva dni bez poťahu. Naše nástrahy aj návnady ležali bez povšimnutia. Pri presune na toto miesto sa nám podarilo využiť moment prekvapenia a potom už nás kapry „prekukli“ a bolo po záberoch. Väčšina rybárov by to vzdala, zabalili by to, alebo by na tom mieste zostali a dúfali by, že sa to snáď zmení. Niekedy sa situácia naozaj zmení, ale podľa mňa je väčšia pravdepodobnosť úspechu pri premiestnení sa inam. Naše rozhodnutie bolo jasné „ZDRHNÚŤ“, a to čo najskôr!
Po pol dni hľadania ďalšieho – nového miesta, sme si aj podľa počasia a smeru slnečných lúčov vybrali náslnnú stranu a miesto medzi skalami. Komfort žiadny nečakajte. Ledva sme tam napratali 1 bivak a 4 prúty s člnom. Nevedeli sme čo od toho očakávať, ale dôležité bolo to, že sme boli na inom mieste a tak sme mali nové možnosti a šance niečo uloviť. Montáže sme pokladali popri brehu v hĺbkach od 2 do 3m, kde bola voda pekne prehriata. Pomohlo aj to že začal fúkať teplejší vietor, a to priamo smerom k nám. Zmena miesta vyžadovala aj zmenu taktiky. Bolo vidieť že ryby nie sú až také aktívne a bolo by zbytočné ich prekrmovať a tak som zvolil montáž s náväzcom na jednu malú 16mm fluo plovku s príchuťou Ananas. Guličky som dipoval v AMK Ananás (táto kombinácia ma nikdy pri love v studenej vode nesklame). K montáži som vždy prihodil len pár guličiek a zasypal to niekoľkými hrsťami pstruhoviek. Bola to trefa do čierneho, pretože za 36 hodín lovu sa mi podarilo uloviť 3 ryby cez 10kg. Táto priehrada nie je až tak úživná, a tak ryby do väčších rozmerov dorastajú dlho a dokonca aj tie staré ryby nemajú také proporcie, aké by mali ich kolegovia z rieky, alebo z nejakého rybníka. Najväčší kapor mal „len“ 11kg, ale na tých rybách bolo vidieť, že sú na svojom maxime. Mali veľké hlavy a ocasné plutvy a po tele mali rôzne ryhy. Každá z nich bola niečím zvláštna a výnimočná a trúfam si povedať, že niektoré z nich neboli nikdy chytené! Pokki také šťastie bohužiaľ nemal a podarilo sa mu vytiahnuť len pár menších kaprov. Bola to pre nás prvá výprava na vodu tohto typu, veľmi sa nám zapáčila a celkovo sme ju považovali za úspešnú.
Na toto miesto som sa vrátil ešte raz cez leto na 3 dni. Celé tri dni pršalo ako z konvy. Niekoľkokrát som musel v noci vylievať vodu z člna, aby som bol pripravený na prípadnú akciu. Hladina vody stúpala neuveriteľne rýchlo a tak aj teplota vody prudko klesla a mne sa celkovo podarilo na breh dostať len menšie ryby do 7kg. Raz to vyjde, inokedy zasa nie. Tak to už chodí.
Na jeseň sme vyrazili na ďalšiu 10 dňovú výpravu. Keďže voda sa už pekne ochladzovala, zvolili sme pre lov miesto, na ktorom bolo čo vymýšľať. Skrátka sme chceli mať k dispozícii čo najviac lovných miest. Hneď pred nami bola hrana, ktorá padala do koryta na ktorom bola hĺbka 17m, potom nasledovala asi 100m rovina a za ňou ďalšia hrana, ktorá pomaly stúpala na plytčinu. Cieľ bol jasný. Rozložiť prúty do rôznych hĺbok, skúsiť zachytiť ťah kaprov a podľa záberov eliminovať a vypustiť miesta, z ktorých by zábery neprichádzali. Hneď po prvom dni bolo jasné, ktoré miesta budú úspešné. Pokkimu sa podarilo na breh dostať dlhého riečneho kapra s váhou ľahko cez 10kg a ja som mal niekoľko nepremenených záberov. Všetko z hĺbky 14 až 17m. Pre toto obdobie sme zvolili guličky na korenenom základe, s ktorými máme výborne skúsenosti pri love v studenej vode. Sú to guličky Hot shot a ďalej sladké guličky s príchuťou Ananás. Myslím, že sme natrafili asi na to najlepšie počasie v tomto období. Celý týždeň bolo krásne babie leto. Hmla, ktorá padla okolo polnoci a bola taká hustá, že nebolo vidno ani naše prúty z bivaku, bola nad celou vodou až do obeda a dodávala tomu tú správnu jesennú atmosféru. Boli vidieť, že kapry boli pri chuti a svoje trasy mali priamo skrz naše montáže. Zaujímavé bolo, že ryby v tomto úseku jazdili v skupinách rovnakej veľkosti. Vždy sme chytali ryby napríklad do 7kg, potom od 7 -10kg a potom tie väčšie. Celkovo sme na tomto mieste mali za 6 dní lovu cca 50 kaprov do 11,5kg vonku a pár sme ich stratili. Na rozdiel od jarnej výpravy, kde bola úspešná montáž, len s jednou flou plovkou, tu sme mali úspechy buď na panáčka, alebo na potápajúce guličky. Veľmi nám k záberom pomohlo aj to, že sme k nástrahe pridávali PVA pančuchu naplnenú partiklovým mixom, alebo method mixom s peletkami. Taktiež sme zistili, že niektoré ryby sa v tomto úseku zdržiavajú dlhodobo. Pokimu sa podarilo chytiť lysca, ktorého chytil kamarát asi mesiac predtým o cca 500m ďalej. Na takýchto veľkých vodách sú ryby, ktoré budú určite cestovať a niektoré budú teritoriálne, a tak ich máme možnosť chytať pravidelne na tých istých miestach, alebo aspoň v tom danom úseku.
Tak ako každú výpravu, aj túto sme chceli skúsiť viac miest, a tak sme sa po 6 dňoch presťahovali na nami doposiaľ neznáme miesto. Nebolo ničím výrazné, snáď len tým, že po našom boku bola malá zátoka na rozhraní ktorej bola miernejšia hrana do koryta ako pred nami a maximálna hĺbka bola 21 m. Na tomto mieste sme chytili celkovo 3 menších kaprov, ale zase sme spoznali ďalší úsek. Na jeseň sa každoročne priehrada upustí o niekoľko metrov, a tak máme možnosť vidieť to, čo je pod vodou keď je napustená tak, ako má byť. Takže si môžeme pozrieť a nájsť si miesta pre lov popri brehu, ktoré bývajú efektívne práve na jar a v lete.
Na začiatku novembra som na priehradu vyrazil ešte raz. Voda bola už pomerne studená a mne sa podarilo za 4 dni dostať jediný zaber a vďaka „kolegom“, ktorý radi používajú ako bójky malé polystyrény, všelijaké šnúry či špagáty a veľké kamene a aby to nebolo málo, tak tú bójku ešte utopia, som toho kapra po peknom boji stratil. Povedal som si, že sa na toto miesto ešte raz musím vrátiť. Na toto miesto sme sa dostali túto sezónu na jar, ale o tom až niekedy nabudúce.
Lov na takých typoch vôd, to je beh na dlhú trať. Aby sme boli úspešný, musíme aspoň trochu poznať danú lokalitu. Jasné niekedy sa dá nachytať hneď pri prvej vychádzke, ale čím viac skúseností a poznatkov o danej vode máme, tým môžeme byť úspešnejší. Aj po minulej sezóne stále poznávame nové miesta. Počas celej minulej sezóny sme sa vlastne snažili zmapovať čo najväčšiu časť tejto priehrady a tým zistiť aj výskyt rýb v úseku a v danej situácii na danom mieste v určitú dobu. Tam kde sa kapry zdržujú na jar, tam sa nemusia zdržiavať na jeseň a naopak.
Snažili sme sa chytať na čo najviac úsekoch a vždy, keď sme boli na nejakom mieste tak sme si išli pomocou echolotu zmapovať aj cca 500m nad a pod naším lovným miestom. Takto sme si postupne urobili obrázok o veľkej časti a teraz, keď ideme na lov, môžeme porozmýšľať, ktoré miesta by mohli byt v danú dobu úspešne, a ktoré nie. Prípadne mame niekoľko ďalších v zálohe. Dôležitým faktorom je aj množstvo okolitých rybárov. Vždy sme sa snažili loviť na takých miestach, kde by sme neboli nikým, a ničím obmedzovaný, aby sme nikoho nemali po našich stranách aspoň 500 m. Ja viem, niekedy je to ťažké nájsť také miesto, ale keď človek nepotrebuje až taký komfort u vody, čo sa týka miesta a prístupu, tak nič nie je nemožné!
Za Kimot Team
Miroslav Bradávka (Malhe)
Tento článek byl publikován v časopisu Kaprománie
