Každý rybár má svoj vlastný a pre neho typický príbeh o tom, ako sa k rybárčeniu dostal. Pre niekoho v tom hlavnú úlohu zohrávala rodina, niekto známy, kamarát alebo možno aj zhoda okolností. Bez ohľadu na ten hlavný alebo kľúčový podnet všetci sme skôr či neskôr držali po prvý krát udicu v ruke. Prvé pokusy sa najskôr odohrávaly na revíroch blízko domova, kde dostať na breh akúkoľvek rybu bolo zážitkom, ktorý v nás náš koníček iba umocňoval.
Ten prirodzený vývoj smeroval od malých rýb k snahe prekabátiť stále väčšie a väčšie ryby. Zatiaľ hovorím o rybách vo všeobecnosti, nakoľko to vo svojej prapodstate vystihuje emócie spojené s rybačkou ako takou. Asi nikto o sebe nemôže povedať, že sa narodil ako kaprár, a že od svojich rybárskych začiatkov lovil iba veľkých kaprov. Práve cesta, ktorá viedla k tomu, že sa niektorí z nás začali zameriavať primárne na lov kaprov, bola veľmi dôležitá a určovala naše kroky do momentu, kde sa každý z nás aktuálne rybársky nachádza.
Ak si po prečítaní týchto prvých riadkov myslíte, že hovorím o kaprárine až príliš filozoficky alebo abstraktne, tak možno máte pravdu. Ale to je presne to, čo by som chcel vyjadriť. Ak totiž chcem vo svojich životoch dosiahnuť pre seba niečo mimoriadne, musíme do všetkého, čo robíme, dať vždy o niečo viac ako je len priemer. To platí pri práci, v osobnom živote a áno, aj v kaprárine. Byť kaprárom samozrejme označuje na lov akých rýb sa zameriavame, ale ani zďaleka to nevystihuje podstatu. Byť kaprárom totiž znamená prežívať emócie pri každej jednej vychádzke, pri ulovení každého jedného kapra a zdôrazňujem aj keď nič neulovíme.
Vášeň
Ak hovoríme o love kaprov ako o našom koníčku, musíme hovoriť o vášni, ktorá je s tým spojená. Ako sa vášeň prejavuje? Myslím, že to pozná každý. Sedieť v posledný deň pracovného týždňa za pracovným stolom, ale mysľou byť už na rybách. Pozrieť sa von z okna na zamračenú oblohu s jemne fúkajúcim vetrom a myslieť pritom na to, ako by teraz bolo dobré sedieť na rybách. Viesť siahodlhé debaty s kolegami kaprármi a chytať ryby, tak povediac na sucho. Ísť na bežný nákup a pri niektorých tovaroch si pomyslieť, že to by sa nám určite zišlo na ryby. Vášeň znamená s niečím žiť, niečomu sa venovať celý rok, nad niečím premýšľať a aj nad niečím snívať.
Radosť
S kaprárinou je spojené aj to, že chceme tráviť voľný čas v prírode, stanovať, kempovať a aspoň na chvíľu mať pocit, že sme unikli od zhonu bežného života. To nám samozrejme nestačí, lebo inak by sme boli v podstate iba turistami. Turista tiež chodí do prírody a nepotrebujeme pritom so sebou vláčiť veľký stan, zásoby krmiva, čln, posteľ, stoličku, vedrá, variče a všetko to ďalšie, nad čím naša rodina iba krúti hlavou v momente, keď sa to všetko snažíme nejako natesnať do našich stále primalých áut. My kaprári však všetci zhodne a stále tvrdíme, že to všetko nevyhnutne potrebujeme.
Hlavným cieľom, o ktorý sa teda všetci snažíme, je úlovok kapra. Uloviť kapra v nás prebúdza radosť. Opäť hovorím vo všeobecnosti o úlovku kapra a nie iba o úlovku kapitálnych rýb. Kto si totiž nevie ceniť aj menšiu rybu, resp. necíti radosť z ulovenia aj menšieho kapra, tak ešte možno naplno neobjavil podstatu kapráriny. Cítiť radosť z úlovku znamená, že sme prekabátili nášho protivníka. Zvíťazili sme v boji, ale vojnu sme nevyhrali. A to je to, čo musíme mať stále na pamäti. Každý úlovok nám zároveň do istej miery pripomína aj to, že je ešte mnoho kaprov, ktoré sme nechytili, a ktoré sa našim nastraženým pasciam v podobe nástrah s háčikom úspešne vyhýbajú. Ale aj to patrí ku kaprárine.
Trpezlivosť
Predpokladom úspechu je často trpezlivosť. Sú momenty, kedy to správne rozhodnutie v taktike lovu znamená neurobiť nič a iba čakať. Zároveň nastanú aj momenty, keď nás od úlovku delí nejaké rozhodnutie urobiť a k lovu pristupovať aktívne. Rozlíšiť to, kedy jeden z týchto momentov nastane, je už na šikovnosti a skúsenosti každého z nás. Najmä pod tlakom nových metód chytania, nových nástrah, nových návnad, zavalení množstvom informácií vo forme článkov a videí, je potrebné sa vyvarovať neustálemu skúšaniu a obmene taktík.
Je nevyhnutné si vedieť každý jeden krok odôvodniť a vedieť, prečo ho robíme. Vtedy môžeme povedať, že k nášmu lovu pristupujeme logicky, systematicky a na základe toho, čo sme sa naučili. Najviac netrpezliví kaprári budú zaručene prví, ktorí budú nespokojní. Na to netreba zabúdať.
Smútok
Kaprárina nie je spojená iba s pozitívnymi emóciami. Vo všetkom, čo robíme s vášňou, nastanú aj momenty, kedy zlyháme, kedy sa nám dariť nebude, kedy náš postup nedopadne podľa očakávaní. Aby sme sa ale mohli tešiť z úspechov, musíme poznať, ako chutí neúspech.
Všetci pravdepodobne poznáme ten pocit, keď po celodennej príprave máme udice nahodené, je nakŕmené, dali sme do hry tú najlepšiu montáž, nasadili ostrý háčik, ale nakoniec sa ráno zobudíme síce dobre vyspaní, no s pocitom, že to cez noc vôbec nepíplo. Určite to všetci poznáme. Začne sa kolobeh premýšľania, ktorým tú celú situáciu chceme zdôvodniť a nájsť odpovede. Odpovede na otázky, kde bola chyba, čo sme podcenili, čo sme mohli urobiť lepšie alebo čo sme mohli urobiť inak. Neviem či sa zaručených odpovedí niekedy dočkáme. Ale aj to k tomu patrí. Aj to patrí ku kaprárine.
Mojim cieľom bolo priblížiť tie hlavné a základné emócie a to spolu s mojím videním toho, čo nazývame kaprárina. Možno by ste ma doplnili, poopravili, alebo niečo úplne vynechali. To je ale v poriadku. Všetci totiž robíme to isté, ale pritom každý z nás to pociťuje inak. A tak je to správne a prirodzené. Všetkým prajem na rybách zažiť mnoho nezabudnuteľných zážitkov plných emócií.
Miroslav Fečko
LK Baits Slovensko
