Honba za pokladmi

Škola skončila, začali sa prázdniny. Takže dva mesiace, cez ktoré mám aj možno trochu času na ryby. Nebudem to celé opisovať a rozpisovať dopodrobna, ako som spomínal v minulej časti, môj nedostatok času v súvislosti s priehradou, na ktorej som vyrastal a vytiahol prvé ryby na boilies, som tam za celé prázdniny strávil minimum času. No tak čo vám poviem, cez deň z priateľkou a večer na rybách – vysnívané prázdniny! Tak som väčšinu času ako je každému už jasné strávil na spomínanom štrkovisku. Celkom ma lov v takýchto priezračných vodách ako sú štrkoviská na juhozápadnom Slovensku zaujal a začal som sa mu viacej venovať!

Keď bolo pekné počasie niekoľkokrát som vybral čln a išiel som na vodu, len tak z člnom. Doslova ako slalom medzi kúpajúcich, ktorých tam je v takéto slnečné dni nespočetne veľa. Kaprov som videl  veľmi zriedkavo a keď som aj zazrel ihneď sa vyplašili. Ale čo mi dodalo podobný adrenalín ako keď zdolávam nejakého šupináča, boli majestátne telá tunajších amurov. Pozoroval som ich hodiny, ich správanie a podobne. Sledoval som presne, kde sa chodia kŕmiť. Boli to hodiny strávené pri vode bez udíc.  Najväčšie jedince išli vždy vpredu hejna, keď došli na miesto, vystúpili vyššie od dna a nechali priestor pre menšie kusy. Nasledoval krok, ktorý mi doslova vyrážal dych! Obžierali  konce, výrastky rastlín, vyšli nahor smer ku starším jedincom a doslova im jedli z úst! Nechápal som! Z hodín ichtyológie viem, že amur na 1 kg prírastku potrebuje skonzumovať 25 kg rastlinnej potravy. Po pár vychádzkach na člne sa toto isté opakovalo! Toto isté mi potvrdilo aj pár českých rybárov, ktorí si mysleli tak ako aj ja, že sú blázni! Ale tak asi niečo na tom bude.

Vedel som presne kam sa chodia kŕmiť, tak som si povedal prečo nevyskúšať  uloviť takéto torpédo! Nikdy v živote som nechytil amura, a to som rybárom už pekných pár rokov. Po pár rozhovoroch z domácimi rybármi som zistil, že to miesto navštevujú amuri zrejme už dlhšiu dobu, keďže mi povedali , keď sa chytí amur, tak je to väčšinou v tých miestach!

Dôkladne som si pripravil partikel, ktorý je pri love amurov neoddeliteľnou súčasťou. Myslím si, že pokiaľ viete o miestach, ktoré amuri pravidelne navštevujú, nepotrebujete tony krmiva, abyste nejakého ulovili, aj keď je pravda pokiaľ ich chcete udržať na kŕmnom mieste, zrejme by ste ho mali mať väčšie zásoby! Vždy som chodil na kaprov na noc na menšiu – staršiu časť jazera a ráno okolo 05.00 hod som sa premiestňoval na väčšiu časť jazera na miesta, kde sa chodili amuri kŕmiť. Vyvážal som asi 100 m, hĺbka tam je okolo 4-5m. Tiež som bol prekvapený, že sa chodia kŕmiť do pomerne dosť hlbokej vody! Pokladám montáž na miesta, ktoré nie sú zarastené ale v blízkosti tráv! Po neúspešnej noci, teda skôr rána, ktoré mi po poriadnej búrke prinieslo dva zábery, z ktorých som ani jeden nepremenil, verím aspoň záber od amura! Mal som záber a pre rybu som na člne, lebo sa mi zakliesnila v strome a počas toho ako som bol na člne som mal záber na druhú palicu, tam mi prešla ryba cez plytčinu posiatu škeblami. Takže nešťastie na nešťastí! Montáže som mal tak ako zvyčajne jednu na závesné olovo a druhú in-line. V náväzcoch som zmenil možno trochu dĺžku a používal len mäkké šnúrky. Háčiky typu Longshank Nailer o veľkosti 6. Ako návnadu som používal mušľovú kukuricu a na druhý prút to isté a ešte pod 6 ks kukurice som dával 20 mm POP UP totožnej príchute. Ležím na lehátku pri prútoch, už pomaly zaspávam. Dosť unavený po nešťastnej noci. Prichádza jazda ako z rozprávky! Prisekávam, ale súper na druhom  konci ukazuje kto je tu pánom! Násadám do môjho úžasného člnu FISH HUNTER 210, ktorý je ale na takéto vody ideálny. Super čln na zavážanie, zdolávanie a podobne. Ryba stále odvíja z cievky a doslova ma ťahá nemusím ani veslovať. Po pár minútach strácam rybu, vyťahujem iba vlasec. Rýchlo spravím montáž, náväzec a už aj zavážam! Aktivita rýb je super, áno áno, sú tam, viem že sú tam! S pocitom sklamania veslujem naspať! O chvíľu prichádza záber na druhý prút, na ktorom je tiež kukurica, ale aj z POP UP. Jazda ako z učebnice, po záseku sa mi podarí otočiť rybu, ale navíjam akoby naprázdno. Asi 30 m predo mnou vidím ako mi ide silón a na hladine obrovský čierny fľak, asi 15 m od brehu začína neskutočný boj, trval asi 20min. Po tejto dobe modlenia sa k neviem akému vierovyznaniu sa mi podarilo podobrať môjho prvého amura. Neverím vlastným očiam, podložka nestačí a dávam ho hneď do člna – no vidím ďalšie super využitie tohto člna! Meriam …. 114 cm a som veľmi zvedavý na váhu. Už vidím aj to číslo – 20, 5 kg! Rýchle fotenie a hneď rybu púšťam naspäť! Treba veľmi dbať na zaobchádzanie z takouto veľkou rybou a 2 x to platí pri amurovi, ktorý dáva všetky svoje sily do súboja, preto sa sním netreba dlho pózovať, ale rýchle fotografie na pamiatku a ryba musí ísť rýchlo naspať!

Asi viete všetky pocity, ktoré som prežíval, tak ako aj vy, keď ste si vytiahli svojho osobáka. Ale to som netušil, čo má čaká presne o týždeň. Cez týždeň pár nocí strávených pri vode a pár rýb okolo 6 kg. Oproti ostatným rybárom, ktorý chytajú skoro len násadu sú to pekné ryby! O týždeň tiež v pondelok idem opäť pozrieť na miesto, kde chodia amuri. V ten deň, alebo teda doobedie som mal iba jeden záber! Ale stál zato! Opäť jazda ako vystrihnutá z učebnice, ale tentoraz sa mi nepodarilo rybu otočiť a išla presne tým smerom ako minulý týždeň tá ryba čo mi spadla. Nasadám do multičlna a ryba ma opäť ťahá ako na elektromotore. Po čase sa ryba vybrala iným smerom, opäť sa doslova modlím a verím že moje telo a srdce sa z takou dávkou adrenalínu aké vyprodukovalo teraz vyrovná!

Nádherný pohľad, najkrajšie zdolávanie aké som kedy zažil. Priezračná voda z veľkou priehľadnosťou a opäť ryba cez meter. Súboj trval asi polhodinu, niečo neopísateľné. Rybu podoberám, už je v podberáku, už som sa tešil na zdokumentovanie, bol som veľmi zvedavý. Meter naťahujem o niečo dlhšie ako minulý týždeň a to až na 128 cm. Nádherná ryba, ručička váhy sa zastavuje na 22,5 kg. Tancujem na brehu, vyskakujem , vyspevujem….opäť ale rýchle fotenie a ryba ide naspäť! Po čase som zistil, že to boli najväčšie ryby aké sa tam vytiahli.

Nakoniec sa mi zrejme vyplatilo, že som viacej času strávil pri brehoch tohto štrkoviska, aj keď bohvie čo by ma čakalo na brehoch mojej základnej školy lovu kaprov. Prajem Vám veľa strávených dní pri vode, zážitkov a hlavne rýb, o ktorých nemusíme písať aký bude ich koniec – chyť a pusť 🙂 !