Včera som si zmeral sily s niekoľkými dlhofúzačmi a teraz si užívam krátku slávu a opojný pocit víťazstva. Za pár hodín 9 rýb a to na vláčku, môžem si priať viac? Pre štastie rybárovej duše stačí niekedy málo… Lenže tá moja nemá asi nikdy dosť a už mi po rozume behajú ďalšie vylomeniny. Mám v testovaní aj Ultra Light od značky Delphin, tam natočenú 12ku šnúru FIN Exact 8, a doteraz sa mi tento komplet nepodarilo poriadne otestovať. Neďaleká rieka však neskrýva nič pre jemnú prívlač, to som zistil za krátku dobu, aj jalce aj ostrieže sa podeli nevedno kam. Jednoducho ich niet. Ale kaprov na plytčinách je neúrekom. Myšlienka na to ma dlhšie máta v spánku a jedného dňa je rozhodnuté! Kaprárska prívlač! Aké bláznivé, že? Ráno zbalím veci a ide sa na skusy :).
Každý to pozná, videl to stokrát, keď na viac alebo menej zarastených plytčinách v kľudnej vode húfy kaprov drú dno. Väčšinou na to pozeráme s úžasom alebo špekulujeme ako tam nastražiť kukuricu, boilies, alebo kto čo preferuje, aby sa nám podarilo šupináča prekabátiť. Moja akcia začína dumaním, ako sa k nim dostať čo najbližšie a čo spraviť aby môj háčik skončil v ich papuli. Z kufríka na mňa civia UL jigy a viacero nýmf. Nad woblerom som ani nerozmýšľal, pretože v podstate je záujem len o spozorovanú rybu.
Teoretickú prípravu techniky mám za sebou, hor sa do praxe. Priamo v akcii to však už vyzerá ťažšie, kapre sú na týchto miestach plaché. Dostať sa k nim sa dá jedine splavovaním na člne, následne prichádza pokus o nahodenie nymfy. Skúšam ju hádzať čo najbližšie k vytipovanému kaprovi, no zároveň ho nesmiem vystrašiť. Úkol akoby stvorený pre mňa, skúšať a skúšať. Čo sa týka montáže, držím sa teórie čím jednoduchšia tým lepšia, takže na 12ku šnúru priväzujem 19ku silón, približne metrový kus a jigovú hlavičku priamo na to. Bez karabínky, veď som tam videl dosť slušných macov. Udica gramáže 1-9. Z hľadiska jigu to mám jednoduché, celú paletu od Mikada mám v krabici, takže podľa situácie môžem časom meniť. Začínam s 1.2 gramovou. Dôvodom je vyskúšanie hodov. Perfektne s tým dokážem hádzať do vzdialenosti tak 10-12 metrov bez toho, aby som sa nejak výraznejšie zaprel do udice a to je dôležité, minimalizovať pohyb.
Mojou hlavnou podmienkou je, aby vôkol nebolo príliš veľa ľudí. Takže buď ráno do takej jedenástej alebo zase poobede po piatej. Kajakári a vyhliadkové lode sú aktívne hlavne medzi tým.
Mnou odsledovaný úsek skrýva veľké množstvo kapríkov, podvodné rastilny sa ukazujú len sem tam, takže aj s jemnou výbavou by som mal mať šancu. Niekoľko sto metrov nad miestom vypínam benzínový motor a prechádzam na elektrický. Extra tichý a nenápadný ninja mód mám aktivovaný, už len nájsť vhodnú obeť. Pomaly sa približujem k vytipovanému miestu, elektromotor už riadim iba nohou, aby som sa vedel pripraviť na hod. Dobrých 30 metrov pred sebou tesne pod brehom vidím v tejto priezračnej vode kapriska ako si spokojne ryje v dne, vytvárajúc blatový oblak okolo seba ktorý ho prezradil :). Očividne je mysľou kdesi inde a ja cítim obrovskú šancu. Už len zhruba 20 metrov. Prichádza jemná korekcia smeru elektromotoru z mojej strany a kapor bleskurýchle prestane ryť a pohne sa preč… Neuveriteľné, zjavne ho aj táto malá vibrácia odstrašila. Ešte skúšam narýchlo hodiť nymfu smerom k nemu, podarí sa mi to, no kapor nereaguje a odpláva preč. V duchu si to vyčítam, na takúto chybu sa nezabúda…
Prúd ma berie ďalej a už o pár metrov nižšie zase pozorujem ako si ďalší kapor spokojne ryje dno. Neváham, dám čln do správneho smeru ale už vo vhodnej chvíli vypínam elektromotor. Ryba si ma nevšíma, už som len menej ako 10 metrov od neho, učupený s pocitmi kapitána Achaba keď chcel uloviť Moby Dicka. Zvieram prút, rozhýbem nymfu a tichým hodom mu ju dám pod nos. Reakcia ryby ma nielen prekvapuje, ale aj fascinuje. Je neuveriteľné ako kaprík po dopade nástrahy prestal v aktivite a vydáva sa priamo na miesto dopadu. Jemne potiahnem. Načo on zareaguje, verím že nasal a zaseknem. Zjavne ostávame prekvapení obaja :). Je to priam šokujúci úspech a narýchlo mi dochádza do čoho som sa vlastne dal. Počiatočný šok u nás oboch strieda rýchly boj. V plytkej vode to je iná akcia! Torpédo ako hrom sa rozzúrilo a vyráža nechávajúc za sebou len dlhú čiaru bahna. Jemná palička je v oblúku, brzda dobre že nezačína horieť, lenže navijak mám overený a viem čo dokáže, je pevný ako betón. Dá sa to prirovnať k zdolávaniu obrovského sumca, minimálne hladinou adrenalínu. Pocit ako hrom… chcem, chcem, chcem. Ryba lieta hore dole ako tank, fakt parádny zážitok vidieť jeho akcie a to ako skúša zo seba striasť háčik je úžasné. Miestami sa zastaví, hlavu tlačí do bahna a trasie celým telom ako by tam tú nymfu chcel ponechať.
Pomaly ale isto to vzdáva a dokázal som ho podobrať. Neviem koľko mohlo toto divadlo trvať, 10 alebo 20 minút, ale zdolávačku som si užil na dvesto percent. Krásny štíhly riečny kapor! Dĺžka skoro 70 cm je fakt úspech na to, že dnes som to šiel len vyskúšať. Samozrejme plán bol v hlave zosnovaný dávno predtým :). Pocit je to neskutočný, keď niečo vyskúšame a vyjde to na prvý krát. To som ale nevedel, že po zopakovaní stratégie sa mi o približne 30 minút podarí vytiahnuť jeho väčšieho kamoša. Ten dorástol o približne 13 cm dlhší a aj jeho stavba je o poznanie mohutnejšia. Zjavne tomu štíhlemu vyjedá pod vodou chladničku :). Eufória z prvého úlovku bola obrovská, ale takéto double by som nečakal ani v najtajnejších snoch. Chalani mi ešte zapózovali s metrom na spoločnej fotke a šup s nimi späť do vody. Pre tento deň stačilo, veď sa už blíži kritická jedenásta hodina a vyhliadkové lode plné turistov :).
Tieto úlovky však znamenali zlomový moment, od ktorého ma kaprárina začala fascinovať. Aj keď sebe vlastným spôsobom. Kedykoľvek som mal od vtedy voľnú chvíľku, šiel som pokúšať šťastenu a tá mi už viackrát dopriala pekného kapríka na prívlač.
Attila Gál
tester slovenských značek Delphin & FIN
