Blížila sa letná dovolenka a s ňou kopa domácej roboty. Na ryby mi ostávaly iba večerné krátke vychádzky, ktoré som absolvoval aj s mojim synom na miestnej vode. Doma som stihol konečne vymaľovať poslednú izbu a zostali mi ešte štyri dni fajrontu. Keďže mi konečne dorazil nový elektromotor hneď sa mi zvíril plán, že zájdem na jednu priehradu aspoň na dve noci.
Podarilo sa mi presvedčiť manželku Lucku. Deti sme dali na prázdniny k babke a my sme konečne po dlhom čaše vyrazili k vode. Lenže pred odchodom mi stále vŕtalo v hlave naše slovenské more Zemplínska Šírava. Ta voda mi už dobre tri roky nedá pokoja.
Tak či onak ideme na ryby. Či tu, či tu – je to jedno. V poslednej doslova minúte sa rozhodujem otáčam auto a vyrážam smer na Šíravu. Cestou sa ešte zastavujeme v predajni u Joža, kde dopĺňam nejakú tu bižutériu.
O dve hodiny sa už ocitáme na brehu nášho mora. Vonku bolo neskutočne horúco, a tak problém s voľným miestom bol na svete. Oblasť Paľkov a Klokočov bola takmer plna.
Mam radšej miesto, kde nie je nikto, a kde je na brehu aspoň čo to zelene. Sadám do auta a presúvame sa na oblasť Prímestka. Tam nachádzame jedno miesto voľné. No rekreantov tam bolo neskutočne veľa a mne sa nechce sedieť v takom hluku. Oproti v zátoke pozerám, že je jedno miestečko voľne. A ešte k tomu v peknom lesíku. Netrvá mi dlho, sadám do auta a presúvam sa tam. Miesto po príchode je chvála bohu voľné. Tak konečne skladám čln na vodu. Začína klasické vybaľovanie.
Vo vzdialenosti cca 300-400m sa vo vode nachádza veky strom a hneď mi je jasne, že pasce pôjdu kolo neho. Konečne sedím v člne a idem na prvú plavbu s novým elektromotorom. Obchádzam okolo stromu, ktorý sa nachádza za korytom. Nakoniec sa rozhodujem, že jedna montáž pôjde k nemu a jedna priamo do koryta. Prichádzam na breh a chystám palice. Na obe viažem cca 30m šokáču. Nadväzce volím s poťahovanej šnúrky. Pod háky putujú dve 24mm gule. K stromu dávam SK30 a do koryta Signál od firmy Starbaits. Do vedierok si chystám mix boilies preliate krilom.
Každé miesto sypem cca 2-3kg mixu. Montáže však kladiem 20m od kŕmneho miesta. Tam hádžem dve hrste 24mm boilies. Prúty pri brehu ešte „zabacklaeadujem“. Všetko stíham ešte pred búrkou, ktorá rozvlňuje vodu.
Nastal prvý večer a aj s Luckou si užívame samoty a pokoja. Božské ticho však narúša môj hlásič. Obliekam vestu, beriem prút a vyrážam na vodu za rybou. Bohužiaľ nachádzam iba montáž v prekážke. Našívam nové boilies a hneď kladiem cestou späť.
Ďalší zaber na SK30 ma budí nad ranom. Našťastie sa nič nechytilo v prekážke, a tak do podberáka dostávam prvého dorastenca. Po vyvezení prúta si sadám do kresla a užívam si pri dúškach kávy prebúdzanie prírody. Milujem takéto rana pri vode. Chystám Lucke raňajky a spolu si užívame začiatok dňa. Znova prichádza „pipip“ a backlead vystreľuje s vody. Znova ten istý postup – vesta, do rúk prút a smer ryba. Po ceste znova chytám prekážku a rybu strácam. O desiatej ráno idem previezť prút s koryta, na ktorý nebol ani píp. Ten je zamotaný v prekážke, a tak všetko odtrhávam. Cez deň prichádzam o ďalšiu rybu kvôli prekážke. A to už ma fakt núti niečo zmeniť.
V koryte sa totiž nachádza množstvo konárov. Preto ma napadá, že odopnem backleady a špičky prútov dvihnem hore tak, aby som čím menej chytil silon do prekážky. Bohužiaľ v mojej výbave chyba kotvička a to je asi veľká chyba. Začínam sa hrabať vo veciach. Hľadám, s čoho by sa dala vyrobiť. Skoba od člna, trojháky s woblerov, H-bojka, pas olova, ktorý uhýnam do nejakého háka. Ďalej použijem kľúčenku s kľúčov od domu. To všetko dávam niejak do kopy a vzniká akési čudo, čo bude pôsobiť ako kotvička. Pripadám si ako MackGyver. Horúci deň si užívame čľapkaním sa vo vode a opaľovaním.
Cez telefón informujem Ďoďa o tom, ako sa mi „darí“. Ten mi radi, aby som aj druhu palicu dal kolo stromu. Dám na jeho radu, premiestňujem prút s koryta k stromu. Večer sa mierne zdvíha vietor, ktorý fúka smerom do zátoky. Netrvá dlho a prichádza zaber. Sadám do člna a vyrážam oproti rybe. Znova sa chytám do prekážky, ktorých je tu asi milión. No nastal čas vyskúšať prototyp kotvičky, a tak prehadzujem miesta možného zachytenia. Asi na siesty hod sa mi darí zachytiť silon s druhej strany prekážky. Rýchlo strihám, uvoľňujem, zväzujem. Zapínam motor a pálim za rybou. Po pár metroch opäť prekážka, ale darí sa mi ju uvoľniť aj bez kotvičky.
Konečne už vidím šokač! Zastavujem motor a cievka začína pískať pod ťahom ryby.
Na hladine sa ukazuje parádny amur. Boj je neskutočný. Krúti ma hore dole a ma razantné výpady od podberáka. Proste paráda. Po niekoľkých pokusoch sa mi ho darí dostať do podberáka. Udicu si kladiem nabok vedľa seba do člna. Rybu vyberám do lode, no ta začína zo sebou trepať a môj prút mi doslova katapultuje do vody. To snáď nie je pravda. Ešte že silon som zachytil, a tak nejako ho vyručkujem znova hore. Adrenalín doslova so mnou klepe. Konečne je všetko OK a ja smerujem na breh. Lucka ma už čaká a pýta sa, kde som tak dlho. Keď jej rozpravám, čo som zažil, krutí hlavou, aký som blázon. Rýchlo fotím a vážim amura. Váha mi pípla na 9kg.
Nakoniec všetko dobre dopadlo. Amur odpláva preč, môj prút je cely na brehu a ja som bohatý o novu skúsenosť. Ďalší zaber prichádza približne o 23:00. Znova kotvičkovanie, strihanie a zväzovanie. Dostávam sa nad rybu a cítim ďalší pekný ťah. Vo svetle čelovky ale zazerám sumca cca do metra. Trochu pekného boja a dostávam ho do podberáka. Je to môj prvý sumec v živote, a tak sa celkom teším. Ďalší zaber dostávam v noci. Teraz bez kotvičkovania sa mi darí dostať kapra o váhe tak cca 5-6kg. Len čo si líham do lehádka – znova píp píp. A tak znova na vodu. Darí sa mi dostať ďalšieho cca 5-6kg kapra, ktorého už vypínam rovno pri lodi. Cestou späť už kladiem montáž, aby som nevyšťavil baterku.
Doslova som sa zvalil do lehátka a v momente usnul. Zaber ma budí až ráno. Po doplávaní na miesto, vyberám zvody poriadneho pleskáča. Aj napriek tomu, že už budeme pomaly baliť, ešte kladiem montáž a ťahám sa na breh.
Po bojovej noci je na mne cítiť únavu, a preto mi Lucinka vari extra silnú kávu. Ta ma preberá, môžeme baliť. Po naložení všetkých veci sťahujem prúty a s prísľubom, že sa vrátim, odchádzame domov.
Tato mini vypráva možno nebola o až tak veľkých rybách, no dala mi veľa. Ukázala mi aká drsná je Šírava. Človek niekedy pre úspech musí niečo zmeniť a ono to príde. Kaprarina je veľká drina a na Šírave zvlášť.
Jozef Naď
