Každý z nás má svojich tradičných rybárskych kolegov, s ktorými sme strávili na rybách mnoho času, s ktorými sme spoznávali nové revíri, a s ktorými sme takpovediac rybársky vyrastali. Niekedy, s pribúdajúcimi povinnosťami je však zložité zladiť spoločné termíny rybačiek a naše cesty sa na chvíľu rozídu.
O to viac si potom vážime chvíle, kedy sa opätovne stretneme na brehu niektorého z našich revírov. A ak sa opäť stretneme, tak to je mnoho krát všetko úplne rovnaké ako kedysi. Bez diskusií, bez dohadovania, každý vie, čo má robiť, každý pozná zažité postupy a každý druhému praje a spoločne všetci postupujú s cieľom dosiahnuť vytúžený úspech a urobiť pre to maximum.
S Tomášom som na rybách strávil mnoho času, no v poslednom období tých našich spoločných výjazdov bolo menej. Naposledy sme spolu chytali v priebehu horúcich letných dní na Zemplínskej Šírave a to približne dva alebo tri roky naspäť. Vtedy to však bolo viac o oddychu, o relaxe a o spoločne strávenom čase na brehu nejakého revíru.
Niekoľko úlovkov sa nám síce podarilo dostať na breh, no boli to skôr amury a kapry menších rozmerov. Nevadí! Boli sme pri vode a to sa niekedy počíta viac ako kapitálne úlovky.
Keď sa nám začala črtať príležitosť, zase spoločne vyraziť na ryby, bolo jasné, že túto možnosť využijeme. A tak sme sa vybrali opäť na Zemplínsku Šíravu a znovu v priebehu horúceho leta. Možno to nie je najideálnejšie obdobie na ryby, ale črtajúci sa termín rybačky vyhovujúci nám obom bol dôležitejším faktorom, ako nachytať čo najviac rýb, vraveli sme si.
Výber miest bol samozrejme obmedzený, nakoľko práve počas letných prázdnin sú naše zväzové vody plné rybárov, dovolenkárov a rekreantov. V prípade denných teplôt šplhajúcich sa vysoko cez 30 stupňov sme taktiež vyberali miesto, ktoré nám cez deň poskytne nevyhnutnú ochranu pred slnkom. Po výbere miesta na brehu a nájdení vhodného miesta lovu vo vode sme sa rozhodli pre síce jednoduchú, ale myslíme si, že vhodnú taktiku.
Tak ako sme boli zvyknutí z minulosti, umiestnili sme prúty nasledujúcim spôsobom. Krajné udice si každý umiestňoval podľa vlastného uváženia a udice, ktoré sme mali v strede, sme umiestňovali na jedno spoločné miesto.
Obdobne sme postupovali takmer vždy, keď sme na ryby chodievali v dvojici. Následne až samotné zábery a aktivita rýb ukážu, čo zmeniť, ako taktiku upraviť, a na ktoré miesta sa viac orientovať a koncentrovať.
Z pohľadu kŕmenia bola taktika taktiež jasná a to použitie výhradne boiliesu o priemere 20mm a 24mm. Žiadne pelety a partikel, nakoľko sme sa domnievali, že práve čistá boilies taktika bude najvhodnejšou pri snahe dopracovať sa aj k lepším úlovkom. Ako nástrahu sme volili 24mm boilies spolu s Pop-Up rovnakej príchute. Možno nič zložité a špeciálne, ale zároveň veľmi účinné.
V dvojici to ide lepšie! Takéto a podobné heslá či vyjadrenia ste už istotne mnohokrát čítali v iných rybárskych článkoch. Samozrejme nie je na tom nič nepravdivé a naozaj to takto často býva. A tak aj keď sa mnohokrát na ryby vyberiem sám, a to s cieľom načerpať energiu, oddýchnuť si a venovať sa iba môjmu rybolovu, tak byť v dvojici a postupovať spoločne bolo príjemnou a želanou zmenou. Spoločné zdolávanie šíravských vĺn, spoločná radosť z úlovkov, vzájomná pomoc pri fotení a nekončiace rozhovory pod nočnou oblohou. Aj o tom je rybačka v dobrej partii ľudí.
Letná Zemplínska Šírava k nám bola naklonená a to aspoň do istej miery. Niekoľko lepších rýb sa nám podarilo dostať na breh, za čo sme samozrejme veľmi vďační. Obhliadnuc sa späť teda hodnotíme našu po dlhšej dobe spoločnú rybačku veľmi pozitívne a dúfame, že čoskoro opäť niekam vyrazíme. Ako presne sme boli úspešní? Tak to už nechám za nás hovoriť fotografie, ktoré pravdepodobne najlepšie sprostredkujú atmosféru a výsledok nášho spoločného snaženia.
Miroslav Fečko
