Zemplínska Šírava, naše slovenské more. Voda, ktorá vo mne vyvoláva dobrodružstvo a vzbudzuje rešpekt. Sedem rokov som na nej nechytal. Dôvodom boli jednak rodinné povinnosti, práca a hlavne to, že môj čln neje stavaný na šíravské vlny. Takto som výpravu na Šíravu odkladal rok čo rok. Túžba zachytať na tejto vode bola stále silnejšia.
Hnacím motorom bol pre mňa tohtoročný kaprarský maratón, ktorý ma nakopol. Oslovil som Ďoďa, či spolu nepôjdeme skúsiť aspoň na štyri dni túto vodu. Na moje pozvanie reagoval pozitívne. Príprava mohla začať. Termín sme si stanovili na 19 októbra. Dovtedy sme mali približne tri týždne času.
Keďže obaja mame radi značku Dynamite baits, voľba padla na ich guličky. Nachystal som si Robin red a Peach Mango. Jožko dal prednosť The Crave a tiež Peach Mango. Na háčik si našúľal cca 30mm The Crave. Na druhu palicu tiež našúľal s mixu The Crave, ale dal prichuť Peach Mango.
Ako sa výprava blížila, tak sa aj začalo všetko komplikovať. Najprv som si v práci dorezal ruku a ušlo sa mi zopár stehov. Ako by nebolo malo par dni pred odchodom sa mi pokazilo auto. To bolo uprosikať chlapcov v servise, aby to stihli, lebo chcem isť na ryby… Nakoniec všetko dobre dopadlo a auto bolo deň vopred hotové.
Doma som už mal pobalené veci, a tak som ich už len poskladal do auta. Ostala ešte ta moja ruka. Stehy mi mali vyberať práve v deň odchodu. Tak som už od šiestej rána čakal v čakárni na chirurgii. V hlave som nemal nič iné, ako ryby. Jožko mi poslal sms že už vyrazil.
O ôsmej hodine konečne pálim s polikliniky, sadám do auta a vyrážam smer Šírava. Približne v pol ceste mi vola Jožo že obsadil Paľkov – 1. Top miesto na Šírave. O to viac tlačím nohu na pedál plynu. O desiatej dorážam k Jožovi. A vtedy zo mňa padá všetok stres. Je tu nádherne.
Prezliekam sa do rybárskeho kroja, a pomaly rozbaľujem veci. Teším sa, ako malý chlapec. Pomáham dať Jožkovi čln na vodu. Jožo je super človek. Aj napriek tomu, že mu chýbajú nohy chytá kapre na jednotku. Nepoznám lepšieho Pána Kaprára ako je on.
Vráťme sa späť k lovu. Spoločne sadáme do člna, zapíname sonar a ideme popozerať, čo tá voda skrýva. Keďže nemáme motor, viac ako 300m na vodu nejdeme. Dno sa nám pomaličky zvažuje, sem tam nejaká malá nerovnosť. Na každú nerovnosť púšťame bójky. Máme ich v hĺbkach od 4,5m-5,5m a 250 až 300m od brehu.
Pri brehu si všímame obrovské množstvo škeblí. Preto dávame po 15m šokáča na palice. Na koniec dávam ešte 1,5m olovenky, a všetko zakončujem nadväzcom zo stuženej šnúrky. Do vedierok si chystám mix peliet, boilies a trocha partiklu, aby ryba obžila. Všetko to prelievam liquidom. Asi o hodinu je všetko nachystane na vyvážku.
Do kŕmneho miesta hádžem asi po tri kila mixu. Snažím sa to rozhádzať na približne 15m metrovú plochu, aby sa ryba viac zabavila. Montáže ukladám na okraj kŕmneho miesta. Jožko kŕmi iba boilies. Keď máme všetko hotové, konečne si sadáme do kresiel dávame si kávu, a samozrejme dúšok dobrej slivovice. Tu ponukám aj vodnikovy s prosbou nech nám odomkne vodu.
Do polnoci sa nedeje nič, a my musíme vďaka naším zákonom sťahovať palice. O štvrtej ráno ich vyvážame znova. Prví záber ma Jožko, ale rybu vypína. O hodinu ma záber znova a tento krát už dostáva prvého kapra približne 5kg. Pred nami je celkom fajn deň. Jemne pofukuje vetrík, aj teplota sa tvári priateľsky.
Približne na obed mam konečne záber aj ja a s člna zdolávam približne 6kg kapra. Zabral na Robin red s plavačkou The Crave. Konečne po siedmich rokoch držím v ruke „Šíravaka“. O tri hodiny sa mi rozbieha aj prút na Peach Mango. Boj vo vlnách a o par minút 8kg ryba v kolíske na brehu.
Po každom zábere hádžem do vody tri hrste boilies a peliet. Pomaličky nastal večer a mi sedíme v kreslách a užívame si poslednu tohtoročnú rybačku. Je pol ôsmej, dostávam jazdu na Peach Mango. Dvíham palicu a cítim slušnejší ťah. Rýchlo dávame loď na vodu, na seba vesty a uháňame za kaprom.
Na prúte cítim súvislý ťah. Žiadne klepanie hlavou. Ten bude pekný, hovorím si v duchu. Konečne sa dostávame nad rybu, ale ta vôbec nejde odlepiť od dna. Robí si čo chce. Približne po 10 minútach sa mi vo svetle čelovky objavuje nádherný šupináč. Až teraz sa mi rozklepali nohy. Adrenalin lomcuje mojím telom a ja nevnímam nič iné len ťah tej ryby.
Približne po dvadsiatich minútach boja ho konečne podoberáme a ja kričím s plného hrdla: „Yes, yes, díky Šírava!“ Mám obrovskú radosť a teší sa aj Jožo. Na brehu ho kladiem do kolísky. Ako prvé volám manželke, aj ona ma radosť. Na rad prichádza váženie. Pre istotu trikrát, aby neboly pochybnosti.
Váha nám ukazuje 13,8kg. Je to super pocit po siedmich rokoch a hneď takáto ryba. Robíme si zopár fotiek a kapra pomaličky vraciam vode. Trošku je dezorientovaný a stoji pri brehu. Tak ešte zopár fotiek a potom mu pomáham vrátiť sa domov. Do polnoci už nemáme ani ťuk. Po tej rybe nemôžem ani zaspať a prevaľujem sa na lehátku.
Konečne prichádza štvrtá hodina a mi v plnom nasadení vyvážame palice. Po krátkom čase dostáva záber Jožo. Vesty, čln a naberáme smer kapor. Jožo potvrdzuje, že hlavou neklepe. Krútenie, preťahovanie a po pár minútach cca 10kg kaprík v podberáku. Cestou Jožo kladie montáž a smerujeme k brehu.
Pri vystupovaní z lodi sa mi noha nejak zasekla, a tak som si doprial ranný kúpeľ. Trocha som preklial všetko, čo šlo a šiel sa prezliecť do suchého. Kapra sme zvážili a váha pípla na 10,5kg. Nestíha ani vyviesť a záber mam ja. Scenár sa opakuje až nato, že vyťahujem pekného pleskáča. Znova vyvážam a po pol hodine ďalší pleskáč no super…
Prestávam kŕmiť a montáž kladiem ešte ďalej od kŕmneho miesta. Jožkovi to ide a vyťahuje krásneho lysca. Čo mu chýba na váhe to mu nechýba na kráse. Okolo obeda znova zaber na Jožovu palicu. Už pri člne púšťame asi 8kg rybu. Večer mám záber aj ja s kategórie 6-7kg. Nastal posledný večer na rybách.
Spoločne sedíme v bivaku, dávame si dúšok vínka a debatime o všetkom, čo ide. Debatu nám prekazí Jožova jazda na Peach Mango. V sekunde mame vesty na sebe a mastíme oproti rybe. Po pár pekných výpadoch mu podoberám celkom slušného šupíka. Na brehu mu navážime 11,9kg – celkom pekne. Po par fotkách ho vraciame vode.
Do polnoci sa neudialo už nič. Ráno sa budím o čosi skôr. Začína pekne fúkať a pršať. Rýchlo chystám palice a všetko potrebné. Nasadám do člna. Tento krát sa do vesiel opieram viac a hombalajúc sa vo vlnách snažím dostať k bójkam. Konečne máme vyvezeno. Vyčerpaný si líham do spacáka a zaspávam.
Budí ma až jazda na Robin red. Otváram oči a hovorím, že do toho vetra nejdem. Vyliezam von a zisťujem, že vietor ustal. Samozrejme vyrážame za rybou, ale tu vypíname. Cestou späť už počujem môj druhý signalizátor. Jožo sa opiera do vesiel a pri brehu vyskakujem s lode, beriem druhu palicu a mastime napäť. Tentokrát už podoberáme asi 4kg kapra.
Je asi osem hodín ráno. Ešte vyvážam. Citeľne sa ochladilo a začalo pršať. Po raňajkách pomaličky balím veci. Jožko ešte ostáva tri dni. K nemu prichádza Dušan. Nechávam mu bójky. Spoločne ešte dáme kávu, podáme si ruky a ja pomaličky odchádzam domov. Doma im niekoľko krát volám, ale zmena počasia im zastavila rybu. Za dva tri dni majú iba dva ryby cca 5-6kg.
Na záver sa chcem poďakovať Jožkovi za super spoluprácu na výprave, ako aj za podporu počas tých desať rokov, čo sa poznáme. Jožo, díky. Nemôžem zabudnúť ani na moju manželku, že mi umožňuje takéto výpravy. Dík moc aj Šírave, že mi vydala svoje poklady. O pár rokov to bude Top voda v Európe, a preto si ju chráňme.
Za SB-carp team
Ďoďo
