Kedysi dávno som čítal článok od jedného kaprára, ako prežil vianočne obdobie v bivaku pri nahodených prútoch. Nešlo ani tak o rybu ako o tu atmosféru a romantiku. Už vtedy som začal tajne snívať o tom, ako na podobnú výpravu vyrazím i ja.
Tohoročnú jeseň som na ryby nemal takmer ani čas. Nahla zmena v práci mi na ryby nedala ani takmer deň voľna. Okrem par hodinových krátkych vychádzok moje prúty ležaly stále v komore. Pri večerných dopisovačkach na facebooku sa s Erikom a Matom bavíme o tom, žeby sme šli vláčiť na Šíravu z člna. Neviem ani ako, ale dostávame sa k bláznivému nápadu a miesto prívlači sa bavíme o kaproch. V tom nastal jeden bláznivý nápad symbolicky zakončiť kaprasky rok lovom kapra na Šírave. Maťo ma vytápaný karavan, a tak o pohodlie nebude núdza. Začal som si pomaly pripravovať veci. Rozhodujem sa pre Devil krill a Scopex squid od Karla Nikla.
Maťo mi par dni pred odchodom píše, že ma nepojazdne auto a nemá ako dotiahnuť karavan. Tak hovorím, že vyrazím skôr a karavan potiahnem mojim autom aj zo všetkým. Dva dni pred výpravou si viažem nejaké nadväzce, mením cievky na paliciach a tiež dávam nove šokače. Pozorne sledujeme i počasie, ale pri tej teplote nám voda nezamrzne. V deň odchodu stávam skoro ráno a za tmi vyrážam na cestu. Hmla sa da takmer krájať, tak cesta ide o niečo pomalšie. Cestu mi spríjemňujú vianočne piesne s radia. Každá dedina či mesto ma víta s vianočnými ozdobami. Po dvoch hodinách zastavujem auto pred Maťovým domom.
Pripájame karavan, čln prekladáme na strechu môjho auta a takto riadne naložený vyrážame na Šíravu. Voda je ako sklo ani naznak vlnky. Počasie skôr pripomína príchod Veľkej noci než Vianoc. Začíname sa vybaľovať . Dáme čln na vodu a ideme sonarovať. Prvú hranu nachádzame asi v 100m. Ale asi ryba bude oveľa ďalej preto sa púšťame až na 400m, ale všade je len rovina a hĺbka 6m. Asi v 300m osadzujem tyčovku a hneď k nej prihadzujem par lopatiek peliet a boilies. Bod hneď zadávam do GPS navigácie v prípade, že by padla silná hmla. Rozhodnem sa nechať iba jednu bójku a palice vyviesť po oboch stranách. Na jednu dávam nadipovanu guličku Devila krill a k nej plavačku tiež Devila. Na druhu palicu našívam Scopex squid 24mm a k nej ešte jednu 20mm.
Pred obedom mame vyvezeno, a tak si môžme dopriať aj pohárik nejakej tej tekutiny. Samozrejme že prví patri Šírave nech k nám neje skúpa. Užívame si fantasticky deň. Teplota je priam jarná. Nepamätám si, že by som takto v decembri sedel na kresle len v teplákoch a bunde. Varíme si fajný guľášik. Dostávame i návštevu. Erik aj zo svojou priateľkou nás prišli pozrieť. Tak spolu sedíme na kávičke, s Erikom ideme i povoziť lebo chce skúsiť môj elektromotor. S prianím krásnych Vianoc sa s nimi lúčime. Slnko sa pomaličky zapadá. Úžasná scenéria končí aj v mojom foťaku. Na hladine je priam tisíc kačíc a iného vodného vtáctva. Ich gagot a škrekot je počuť na celu Šíravu. Pomaly sa nám blíži aj deviata hodina a s ňou nezmyselný koniec doby lovu.
Stále nechápem, prečo na vodách s chyť a pusť režimom nemôže byť zavedený nonstop lov počas celého roka. Zákon je však zákon, a keď nechcem prísť o papiere, prúty musia von. Už pred deviatou sadám do člna a stáčam prvú palicu. Potom sa ukladáme do postele a v momente usínam. Budím sa kolo piatej ráno a pomaličky chystám veci na zavážku, varím si kávu a užívam si skoré ráno pri vode. Nastala siesta hodina ráno. Zapínam GPS navigáciu v telefóne a vyrážam priamo k bójke.
K bójke prihadzujem aj trochu varenej kukurice a dve tri hrste boilies. Po hodine mame všetky prúty na svojich miestach. Dávame si raňajky a leňošíme v karavane. Okolo jedenastej hodine ma zaber Maťo. Vyletíme von jak včely s úľa. Nestíham si ani obliecť teplejšie oblečenie, čo neskôr dosť oľutujem. Mierime oproti rybe a po krátkom boji mu podoberám cca 3kg kapra.
Púšťame ho hneď pri lodi. Hneď kladieme palicu a vraciame sa na breh. Moje palice stále mlčia. Po obede sa rozhodneme sa trocha povoziť zo sonarom. Ideme až na 800m, kde nachádzam jemne nerovnosti ale nič výnimočné. Ukladám si to do mobilnej GPS navigácie. Nastal druhy a zároveň posledný večer. Maťo ma ešte jeden záber, ale rybu nevyberá. Moje palice stále mlčia. Presvedčuje ma, že by som to mal zmenil – aby som dal menšiu nástrahu. Keďže mam nastražené 24mm boilies. Povedal som, že keď nič ráno, skúsim nejakú peletu. Večer je celkom kosa, preto sedíme v karavane. Niečo po 18:00 zrazu pip, vyliezam von, ďalšie pip.
Rýchlo ťahám teple oblečenie, čížmi a vestu. Ďalšie pip! Jasne, je tam. Dvíham palicu, bum do člna a už mastime oproti rybe. Maťovi dávam pokyn: „Na plný výkon, nešetri!“ Kapor nás čaká pri bójke. Konečne uzlík šokaču ide cez očko prúta a sme už pri ňom. Začína ťah. Pod vodou sa mi mihne silueta krásneho kapra. Srdce cítim niekde až v krku.
Kapor sa chce silou mocou dostať do bójky. Maťo trochu cúvne s loďou, aby sme mu v tom zamedzili. Darí sa a pomalu s napätím doťahujem kapra do podberáka. Ešte trochu, trosku a je tam! Vrieskam s plného hrdla. Pomaličky dovážame kapra na breh. Na rad prichádza väzenie a fotenie. Váha pípa pri odčítaní saku na 11kg. Úžasný pocit šťastného lovca. Kapra samozrejme vďačne vraciam do jeho domova. Palicu vyvážam ešte raz. Snáď za tu krátku dobu možno ešte pípne.
Do konca dennej doby lovu sa už nič nestalo. Aplikácia v telefóne mi dáva výstrahu pred nočným vetrom a dažďom. Večer pri sťahovaní prúta začína pofukovať. Preto sa rozhodujem stiahnuť pre istotu i bójku. To radím i Maťovi. Jednu bójku vybral, druhu už bol silný vietor, tak ju nechal tam. Nemá zmysel riskovať zdravie či život. Šírava sa nám v priebehu niekoľkých minút mení na búrlivé more. Z vody vyberáme i čln a upratujeme všetky veci, čo môžu byt ohrozené. Mokri sa prezliekame v karavane a líhame do posteli.
Vietor nabral poriadne na sile a s dažďom vytvárajú dosť hluk. Pomalu usíname. Budím sa až pred pol siestou. Stále prší a fučí. Vlny sú veľké a preto nemá zmysel isť na vodu. Symbolicky zahadzujem palice do rozbúrenej Šíravy. Varím si kávu a modlím sa, aby sme za toho hnusného dažďu nemuseli baliť. Maťo svoje prúty už ani nezahadzuje. Naše prosby o zlepšenie počasia boli vyslyšane. Prestalo pršať a vykuklo slnko. Preto sme o pol deviatej zahájili balenie. Po hodinke upratovania zapriaham karavan a odchádzame domov.
Tri dni mi priniesly jeden jediný zaber, ale zato krásnu bodku za sezónou. Nikdy to netreba vzdať, kým nepokryje lad vodu, vždy je šanca. Maťovi ďakujem za celu spoluprácu počas celého roka na Šírave. Všetkým vám prajem šťastné a veselé Vianoce a šťastný Novy rok. Nezabúdajte že v jednoduchosti je krása a trofejná ryba patri do vody. Dovidenia na jar.
Ďoďo
