Ako vieme, nestačí iba mať najkvalitnejšie náradie, nástrahy, no v prvom rade musíme mať vo vode kaprov takých veľkostí, akých chceme loviť. To znamená, že sa nemôžeme uspokojiť s vodou, o ktorej vieme, že na nej sú kapry iba do 10kg ak chceme loviť kaprov napr. nad 25kg. To je asi každému jasné a preto túto vec musíme brať za samozrejmosť pri každej našej výprave za veľkými kaprami. No musíme si predstaviť ako keby sme už vodu, na ktorej hodláme loviť našli a na rad prichádza samotné vyhľadávanie kaprov. Najdôležitejším faktorom pri vyhľadávaní kaprov je ich správanie. No a tak týmto článkom Vám chcem priblížiť ako sa vlastne kapor správa vo svojom prostredí.
V prvom rade si musíme uvedomiť, že kapor tak isto ako napr. dravce sa zdržuje a pohybuje na miestach kde má dostatok potravy. Výnimku však tvorí obdobie párenia (trenia) a zimovania. Najsamprv si musíme zistiť alebo aspoň ozrejmiť ak to vieme aký druh potravy sa na danej vode vyskytuje najčastejšie a na akých lokalitách môžme nachádzať zdroje danej potravy. Kde bude potrava, tam budú kapry. Musíme si však zistiť taktiež aké množstvo rušivých faktorov pôsobí na mieste výskytu potravy. Nie je to však tak, že na mieste kde je potrava, sa kapor zdržiava počas celého dňa aj noci. Ak na mieste, kde je dostatok potravy je veľmi hlučno, je to blízko brehu alebo sa po tomto mieste premávajú rekreanti, je isté, že kapor si nájde najbližšie kľudné miesto, z ktorého sa potom vyberá za potravou na už spomínané miesta. Kapor sa za potravou vyberá zväčša po tých istých trasách. Najideálnejšie by bol, ak by sme našli miesto, kde sa kapry kŕmia, no nie vždy je to jednoduché a preto ďalšou našou šancou je natrafiť na ich už spomínané chodníčky. Kapor sa spravidla kŕmi ráno a večer, no ako som už uviedol, ak mu niečo stojí v ceste, tak sa doba kŕmenia presúva na inšie časti dňa, respektíve noci.
Kapor je plachá ryba, ktorú vyplašíme aj napr. štrngnutím kľúčov o dno člna. Ako som už spomenul, tak kapor vyhľadáva prekážky, úkryty, zlomy k svojmu životu. Popadané stromy sa až tak ťažko nehľadajú, ak strčia nad vodnou hladinou. Horšie je však nájsť podvodné prekážky a zlomy. Zlomy sa dajú nájsť olovnicou, no na podvodné prekážky nám bude potrebný echolot. Čo sa týka zlomov sú pre nás najvýhodnejšie, pretože sa na nich nachádzajú náleziská potravy pre kaprov. Potrava sa na zlomy dostáva pôsobením vetra a preto je dobré hľadať kaprov na náveternej strane revíru, kde im voda prináša potravu. Najvhodnejšou skrýšou pre kapra je vodné rastlinstvo a práve tuna by sme mali skúsiť naše šťastie. Čím je kapor väčší, tak tým je opatrnejší a preto je viac-menej isté, že naše najväčšie kapry plavú možno aj po strede priehrady. Nie je zriedkavosťou hľadať kaprov v korytách pôvodných tokov, kde nachádzajú zlomy, väčší príjem kyslíku a najmä prinášajúcu potravu. Kapor miluje teplú vodu a preto len čo sa voda oteplí, dostáva sa do najteplejších častí revíru. Ale na väčšine revírov platí, že po začiatku sezóny sa ruch pri vode zvýši na maximum a kapor sa k brehu do najteplejšej vody dostane iba zriedkakedy a aj to iba v noci. Musíme však prihľadať aj na fakt, že na veľmi prehriatej vode ubúda kyslík a preto tieto miesta kapor skôr ignoruje.
Kapor sa vytiera až po vytretí ostatných druhov rýb, pričom doba záleží od súčasných podnebných podmienok. Doba výteru sa s dlhšie trvajúcou zimou môže presunúť aj o 3-4 týždne neskôr. Samotné trenie kapra prebieha zhruba 2 týždne, podľa podmienok prostredia, v ktorom sa kapor rozmnožuje. Počas trenia je zbytočné pokúšať sa loviť kapra, pretože s výnimkou zimovania v tomto čase záujem o potravu nejaví a sústredí sa na svoje rozmnožovanie. Pre kapra sa stáva trenie tým najdôležitejším procesom, ktorý v danom čase vykonáva.
Aj keď už sme si už zatiaľ ozrejmili skoro všetky správania sa kapra ako živočícha, nespomínali sme ešte prejavy, ktoré môžme sledovať voľným okom alebo ďalekohľadom. Jedným z týchto znakov je stúpajúci prúd bubliniek z vody na mieste, kde sa kapor kŕmi. Tento jav nie je až tak nezvyčajný, no sledovať sa dá najmä na vodách s bahnitým dnom. Ak nájdete také miesto na vode, tak ste našli aj miesto kŕmiacich sa kaprov. Druhým z prejavov kapra je jeho pohyb medzi vodným rastlinstvom, ktorý sa prejavuje typickým kívaním rastlín. Nie je to avšak stopercentná predpoveď, pretože do rastlín môžu narážať aj iné druhy rýb. (napr. dravce, ktoré naháňajú rybky alebo iná biela ryba hľadajúca potravu) Kapra môžme sledovať aj pri rojení hmyzu, kedy vypláva až na hladinu a papuľkou zbiera padajúci hmyz po vode. Nemusí to byť avšak iba hmyz, no ale aj iná plávajúca potrava. Keď už som spomenul, že kapor je ryba, ktorá má rada teplé vody musím pripomenúť, že sa aj rád vyhrieva a tak môžme na vode pozorovať aj vyhrievajúce sa kapry. No a najkrajším zo všetkých prejavov kapra je pre mňa skok nad hladinu. No o skokoch gigantických kaprov nemôžem hovoriť, pretože sú to zväčša menšie jedince, ktoré sa takto prejavujú.
Moje vedomosti o prejavoch kapra som už vyčerpal ako tak a preto musím prejsť k záveru tohto článku. Aj keď som Vám v tomto článku ozrejmil základné prejavy kaprov, nie každý tento jav sa dá zisťovať iba z brehu a voľným okom. Je potrebné si uvedomiť, že na rôznych revíroch platia iné pravidlá správania sa kaprov a iné rybárske predpisy. (použitie člna, sonaru …) Tým Vás však nechcem odradiť, ale skôr povzbudiť, pretože nájsť správne miesto je ťažké, ale zároveň splnenie sna o vytúženom kaprovi je to jediné čo by nás malo viesť k našej tvrdej práci, ktorej výsledok sa určite dostaví. Lovu zdar.
