Keď som bol požiadaný o napísanie článku na našu stránku venovanú našim miláčikom, uvažoval som nad tým ako obohatiť čitateľov a návštevníkov webu niečím praktickým. Ako som tak lovil v mysli prišiel som na nápad napísať článok , v ktorom sa nebudem venovať len teoreticky taktike, ale poukážem na praktické prípady, hlavne z mojej skúsenosti alebo skúseností mojich priateľov. Preto budem veľmi rád ak to, čo v tomto článku odznie bude len a len prínosom, či už pre začínajúcich lovcov, cez tých pokročilých až k tým ozaj profesionálnym. Veď predsa učený z neba nik nespadol.
Poďme k samotnej téme. Káždy kaprár, ktorý už čo-to odchytal dobre vie, že k úspešnemu lovu nestačia iba kvalitné nástrahy, náradie, dobré počasie, šťastie, správne miestno, no hlavne správna taktika. Je zrejmé, že každý z týchto atribútov je potrebný k úspešnemu lovu, no ja by som sa zaoberal tým posledným, čiže správnou taktikou. Stalo sa mi už mnoho krát, že som si vybral správne miesto, mal som kvalitnu nástrahu, aj počasie bolo ideálne, kapry boly na mieste ich aktivita bola neskutočná, no nie a nie aby sa to rozbehlo.
Ako príklad uvediem tohtoročnu desaťdňovú výpravu na jeden Východoslovenský revír o rozlohe viac ako 1000ha. Na miesto lovu som prišiel v piatok poobede s mojím dlhoročným parťákom. Už pred samotným lovom som vedel kde budem loviť a na aké miesto budem voziť svoju nástrahu. Kedže na mieste, kde som sa rozhodol loviť, nebol vo vode žiadny oporný bod, žiadna lavica ani prekážka, moja cesta viedla k toku. Veď predsa staré koryto je na miestach, kde nie je žiadna lavica miestom zdroja potravy pre kaprov. Bójku som si uložil asi 10m za tok a pred bójku som rozkŕmil asi 2kg bilies a 3 kg varenej kukurice. Nasledovalo vyvezenie udíc na okraj lovného miesta a taktiež do jeho stredu. Prvé dva dni a prvá noc boli bez záberu. To som ešte bral s rezervou, no prišla druhá noc a ja som už premýšlal nad tým, čo vymyslieť. Celú taktiku som nechal tak, akurát som začal skúšať plavačky, panáčika, menil som nádväzce z florokarbónu som prešiel na oceľové lanko, potom na kombi náväzec, jedným slovom nevedel som si dať rady. Po toľkých skúškach prišiel počas druhej noci jeden a počas tretej další 5kg kaprík. No zvyšok týždňa nič.Nevedel som, čo robiť. No na ôsmu noc som krajnú udicu vyviezol asi 3O m od lovného miesta. Kŕmenie som pri bójke zrušil a všetko stavil na jednu kartu. Na izolovanú udicu, vyvezenú ďaleko od kŕmneho miesta, ku ktorej som prihodil 15 guličiek. V noci prišiel jeden záber, rano druhý, o dve hodinky další až sa to krasne rozbehlo. Na poslednú noc som sa velmi tešil, pretože som vedel, že moja taktika znovu zaberie. Jednu udicu som vyviezol na miesto kde som kŕmenie už asi pred štyrmi dňami vysadil a druhú som zasa uložil asi 30m od bójky. Ostal som však sklamaný. V noci prišla iba jedna ryba, no aj tá sa tesne pri brehu vypla, no s kamarátom sme iba skonštatovali že bola “dobrá”. Po prevezení udice som si znova ľahol v očakávaní, že príde ďalší záber.No ráno som sa zobudil sklamaný. Pretože som potreboval odísť domov ešte dopoludnia, balenie začalo už pred ôsmou. Ako som tak stáčal kábel od odposluchu, stojan som mal za chrbtom, počujem jedno pípnutie a cievka sa otáča. Zasekávam a rybu nemôžem potiahnut. Na 350m si robí čo chce. Pritiahol som ju asi na 50m od brehu, no ryba odrezáva silón o druhý silón, ktorý som nechtiac odrezal noc predtým. Domov odchádzam sklamaný, no s nádejou, že o dva týždne som tu znova.
Čo čert nechcel, neprešlo ani 5 dní a môj “parťák” sa mi ozval, že má čas a či nepojdeme na 4 noci znova skúsiť štastie. Mňa nebolo treba prehovárať, a tak sme po necelých dvoch týždnoch boli znova na tom istom mieste s cieľom zabodovať a zachytať si. Taktiku som už poznal. Kŕmenie vypustím, hneď po prvej noci a do kŕmneho miesta budem dávať iba jeden prút zo štyroch. Po prvej noci som bol sklamany, pretože sme nezaznamenali ani ťuk. No keď v sobotu ráno začalo krásne fúkať zo severu, vedel som, že sa to pohne. O 11.00 prišla jazda a ja som po nej zdolal môj osobák. Karty boli rozdané, už ich iba správne využiť. Zábery prichádzali stále z kraja a zo stredu kŕmneho miesta, kde som kŕmil iba prvú noc nič. Za 3 noci som si krásne zachytal no stále som veril, že kapry prídu aj do kŕmneho miesta. Stalo sa tak, keď na štvrtú noc prišli zábery aj z centra kŕmneho miesta, krajné miesta ostali hluché. Prišiel záver mojej rybačky a ja som bol štastný , že som pokoril seba, no hlavne kaprov správnou taktikou.
Možno si niekto povie, že to boli obyčajné rybačky, no hlavne tieto mi dali poriadne zabrať, aby som konečne začal trocha inak myslieť( jasne, že s ohľadom kaprov :-). Ako som v úvode článku spomenul, nie všetko je o kvalitnej výbave a nástrahách, ale o správnom mieste a správnej taktike. Postupom času som si robil záznamy, v akom počasí mi prichádzali zábery a v akom časovom úseku, no zistil som, že či bolo zamračené alebo slnečno, či fúkal silný vietor alebo bola hladina pokojná, stále sa dal chytiť kapor, no bolo potrebné vymýšľať a skúšať stále niečo nové. Na kapry sú dobré hlavne zmeny. Ako zmena vetra, prechod mračien, či zmena tlaku. A v neposlednom rade zmena taktiky boja, keďže kapry sú veľmi učenlivé tvory.
Úlohou tohto článku nebolo ukázať niečo prevratné, ale pomôcť hlavne kaprárom, ktorí sú k zmenám svojho lovu apatickí, pretože keď som začínal ja, správal som sa tak isto. Bral som to ako za samozrejmosť, vysedieť si kapra. No pravda je vcelku iná. Je síce pravdou, že kaprom je potrebne obetovať mnoho času, no správnou taktikou sa dajú docieliť omnoho lepšie úspechy ako nečinným vysedávaním. Dúfam, že som týmto článkom aspoň niekomu pomohol, a že čítanie tohto článku nebolo stratou času :-).
Lovu zdar!
Róbert Jamroškovič
