Koná sa už tradične každý rok počas týchto sviatkov. Namiesto voňaviek kupujeme dipy, šibáky z vŕby nahrádzame uhlíkovými prútmi a namiesto miešenia cesta na koláče šúľame boilies. A každý z nás verí a každý z nás sa teší na prvého kapra.
Bohužiaľ, naše plány s výpravou na Váh zmenilo počasie. Prudké ochladenie a sneženie spôsobilo vzostup hladiny a ľadová voda nedávala veľké výhliadky na úspešný lov. Nútení sme boli použiť náhradný plán a to výpravu na jednu súkromnú vodu, ktorú na žiadosť jej majiteľa neuvádzame. Team odvážlivcov nebol veľký a zúžil sa na počet 4 členov. Od nás sa zúčastnili Kosťo a Ludvík, ktorí boli sprevádzaní ešte Andrejom (IMI) a Biom.
Príchod k vode v piatok bol poznačený premenlivým počasím a pri teplote vody 6 st. to vyzeralo všelijako. Cez to všetko sme zakŕmili a vyviezli tak ako sa patrí a unavení, či premrznutí sme zaliezli do našich bivakov. Večer na zotmení sa nesmelo ozval pípač na Kosťovej udici. Kapor, ale aký to sa nedozvieme, pretože sa po pár metroch vypol. Noc už bola bez záberov a my sme vstali do zimnej krajiny. V noci totiž nasnežilo, čo nám ale vôbec neodobralo na chuti. Problémom bol kŕdeľ labutí, ktorý sa hostil na našich kŕmnych miestach a boilies bolo preč. A to sa opakovalo aj po ďalšom kŕmení. Kapry jednoducho nemali šancu dostať sa k návnadám. Zmenili sme taktiku a prešli na systém minimálneho kŕmenia s tým, že na háčiky sme nastražili predviazanú nadľahčenú kukuricu.
Táto finta sa vyplatila a výsledkom bol asi 7 kg šupi, ktorého ulovil Kosťo nasledujúce ráno.
Adrenalín nám stúpol na maximum. Vedeli sme, že tu nie sme zbytočne. Celý deň síce bez záberu, ale večer opäť Kosťo ťahá kapra. Nie je veľký. Asi 4 kg.
Našťastie sa počasie trochu umúdrilo a sem tam sa na nás usmialo aj slnko. No na záberoch nám to nepridalo. Ten prišiel až v noci, keď Andrej zdolal svojho prvého kapríka tohto roku. A bol to celkom slušný kúsok.
Bezmála 13 kg nie je zlé. Hlavne keď si predstavíme, že teplota vody stále klesala. A to nebolo všetko. Na pobavenie sa vytiahli ešte dvaja kaprí dorastenci, ktorých sme ani nefotili. Prichádza veľkonočný pondelok a musíme baliť. Niektorých čakajú rodiny a iní zas nastupujú do práce. S prihliadnutím na takúto zimu sme boli s výsledkom celkom spokojní. Ale aj tak sa Kosťovi na rozlúčku zapol ešte jeden, asi 6 kg kaprík.
Všetky ryby sme si cenili. A tým viac, že boli ulovené v takej zime. Bola to pre nás odmena za obetu, ktorú sme podstúpili a namiesto prekrmovania sa koláčmi sme si to užili niekde inde. No ale zas až taká veľká obeta to nebola. Veď koláče nám neušli a my to o rok určite zopakujeme.
