Po minuloročnej úspešnej vianočnej rybačke na Zemplínskej Šírave si chcem zopakovať rybačku. Prakticky celu sezónu sme si to s Maťom sľubovali, že tesne pred Vianocami vybehneme na tri dni na Šíravu. Všetko sme si pomaly chystali, len nám to situácia spojená s koronou a zákazom vychádzania dosť kazila. S napätim sledujem správy, či vôbec budem môcť vyraziť na cestu. Konečne vláda tesne pred mojim plánovaným odchodom rozhodla, že sa bude dať vycestovať do iného okresu a mne padol obrovsky kameň zo srdca.
Doma som si nachystal veci už dva dni pred rybačkou. Moje obľúbené boilies od Karla Nikla a to Scopex Squid a Devil Krill. Do vedierok som namixoval boilies vo veľkosti 20 a 24mm. Scopex squid som prelial boostrom a do krabičky som dal extra chytačky par 24 a 20mm plus par popiek, ktoré som zakvapkal esenciou. Do kŕmneho vedra som namixoval kŕmne boilies a pelety, a tiež som zalial boostrom. Devil krill som vyskúšal zaliať koňakom.
Večer pred odchodom som nabalil auto aj vozík. Ráno som zavčasu vyrazil na cestu. Cesty boly takmer úplné prázdne, tak o hodinu a niečo uberám plyn pri našom východoslovenskom mori. Maťo ma už čaká na mieste. Vchádzam do strediska a zisťujem, že tam narástly ploty a rampy. Neskutočne ako nám to všetko blokujú. Jediná nezataresena cesta bola označená značkou zákaz vjazdu. Nešlo to inak, tak som to vošiel tam.
Kľučkovanie okolo chatiek a konečne som sa dostal k vode. Maťo už brázdil vodu zo sonarom. Krátke zvítanie, nechýbajúci pohárik tekutého. Samozrejme prví naliaty vode… Obliekam si prsačky a leziem do tej ľadovej vody k člnu. Zapínam GPS navigáciu v telefóne a ideme sa pozrieť na body uložene s minulého roku. Rozhodujem sa medzi dvomi miestami, ale v zapätí nachádzam tretiu hranku a neviem ani ako a hneď ukladám bod do telefónu. Skladám tyčovku a pri spúšťaní na dno sa mi odopína časť tyčky a ja ju strácam. Mam dosť náhradných tyčiek a darí sa mi vyskladať nová tyčovka.
Maťo ma priváža na breh a ja si chystám stojan a palice. O pol jednej na obed vyvážam palice. Na ľavú stranu dávam 2x24mm Devila a na pravú panáčika Scopex squid 24mm plus 15mm. Na bójku hádžem aj par lopatiek partiklu, aby ryba ožila. Konečne nastal čas si trocha natiahnuť nohy. Vonku je celkom kosa, preto vo vykúrenom karavane je príjemnejšie. Ohrievame sa čajom a samozrejme aj tekutým. Potom rozpaľujem oheň a varíme si kotlíkový guľáš. Púšťame si koledy a zabúdame na svet tam vonku.
Do deviatej večera záber neprišiel, a tak poctivo sťahujeme palice, na noc ešte jemne prihadzujem boilies, aby sa kľudne ryba mohla kŕmiť. Potom si spoločne sadneme do karavanu a pri dobrom guľáši a pive hodnotíme deň i celu sezónu. Únava nás zmohla, tak usíname.
Budím sa asi okolo pol piatej ráno, varím si kávu a chvíľku sa kochám rannou Šíravou. Pomaličky si chystám veci na zavažku, a tak úderom šiestej hodiny rannej nachytaný v prsačkach naskakujem do člna zapínam GPS. Veľmi dobrý pomocník pretože hľadať v tej tme a hmle bójku je prakticky nemožne. Ja nie som zástanca svetielkujúcich bójok. Pomocou gpsky si vyhľadám bójku raz dva.
Do hodiny sú naše prúty pozavažané a teple raňajky prídu vhod. Uzimený deň trávime vo vyhriatom karavane a cez okno sledujeme naše prúty. Na hladine sú stovky kačíc a husi a ich gagot sa ozýva celou Šíravou. Cely deň je ticho.
Večer po zotmení mi prichádza prví záber. Naťahujeme na seba prsačky, vesty. Maťo štartuje motor ten od rana vychladnutý je treba nechať zohriať par minút nato naskakujeme do člna a vyrážame po rybu. Za par minút sme nad rybu a Maťo mi podoberá cca 6kg kapra. V tomto počasí každá ryba poteší. Po dvoch hodinách ma zaber i Maťo. Zdolávame podobného kapra. Prichádzame na breh a počujem, že môj hasič signalizuje ďalší záber. Tak obratom vyrážame na vodu. Zdolávam síce malého ale krásneho lysca. Prút už nezavážam, lebo je mi dosť zima a na tu hodinku sa mi ani neoplatí.
Pred deviatou štartujeme motorák a ideme posťahovať zvyšné prúty. Zase na noc pohádžeme gule okolo bójok. Zmrznutý a unavený vlezieme do karavanu, kde v teplých spacakoch a pri teplom jedle usíname. Ráno som prispal, tak svoje prúty vyvážam až okolo siedmej. Posledný deň na Šírave si užívam ako len ide. Bol som spokojný, lebo v tomto počasí docieliť akúkoľvek rybu je úspech.
Bolo asi jedenásť hodín ráno a tu zrazu „pip“ znova „pipíííííp“ – jazda vystrelila backlead z vody. Ty kokos, rýchlo prsačky, vesty! Maťo ma problém naštartovať motor, ja držím prút v ruke a s cievky mi stále ťahá šnúru. „Maťo štartuj, ten malý nebude!“ Konečne motor nabehol a po krátkom zahriati vyrážame pro rybu. Ta to odtiahla od bójky par metrov. Konečne cítim uzlík šokača na svojom prúte a Maťo uberá plyn. Najprv som si myslel, že ryba niekde uviazla ale potom sa to pohlo. Tupý ťah, ktorý kopíroval dno veštil, že to mala ryba určite nebude. Po par minútach sa nám na hladine ukázalo krásne teľa. Až teraz sa min rozochveli nohy. Prestal som vnímať svet kolo seba. Vnímal som iba ťah tej ryby. Po tretí krát mi ho Maťo podobral. Môj výkrik či doslovne rev sa nesie celou Šíravou. Nádherná ryba!
Prichádzame na breh, kde nás už čaká Laci, ktorí ma dnes strieda. Kapra kladieme do vaničky a hneď ho polievame a vážime. Do istoty na dvoch váhach a po odčítaní saku mame čistú váhu 15,3kg. Zároveň som si vylepšil osobák na tejto vode. Po par fotkách ho vraciame vode. Prút som sa rozhodol ani nezaviesť. Miesto mňa tam zaviezol Laci.
O jednej na obed mam pomaly pobalene, a tak rozlúčka s chlapcami a môžem vyraziť na cestu domov. Síce zmrznutý unavený ale nadmieru spokojný. S domu kontaktujem chlapcov a Laci s mojej bójky dostal ďalšieho kapra s váhou 7kg.
V takejto chladnej vode každý záber znamená zlato, ale keď ma človek chuť a vydrž, tak sa to zvládnuť. Do novej sezóny vám prajem najmä veľa zdravia a krásnych rýb. Nezabudnite, že stačí si len priať.
Ďoďo
