V prvom diely som sa venoval prvej svojej tohtoročnej víkendovej rybačke, ktorá dopadla nad moje/naše očakávania. Zažili sme niekoľko raz slnečných a raz upršaných dní, ktoré však priniesli veľmi cenené úlovky. Naplnení pozitívnou energiou z predošlého výsledku, sme v rovnakej zostave smerovali nasledujúci víkend opäť k vode.
Len nezaspať
K vode sme sa dostali v piatok až po ôsmej večer. Zostávajúci čas do polnoci sme teda venovali iba nájdeniu miest a prvému zakŕmeniu. Keďže čas bol veľmi neúprosný padlo rozhodnutie, že udice poputujú do vody až ráno a tak sme sa pustili do príprav všetkého podstatného. Pripraviť koncové udice, montáže, ďalšie kŕmenie, atď. Nakoľko som chcel, aby prvé montáže putovali na vybrané miesta už o štvrtej, myšlienka ísť si ľahnúť sa zavrhla. Pravdepodobne by som si ráno trochu dlhšie pospal. Posledná hodina čakania sa však naozaj zdala byť už nekonečnou. Kedy to už konečne príde. Ustavičné pozeranie na hodinky však čas akoby ešte viac spomaľovalo. Konečne! Štyri hodín ráno a môžem začať. Montáže boli položené a ja som zaľahol ako drevo.
Prvý záber prišiel už okolo deviatej a po pár hodinách spánku bolo čo robiť sa zo spacáku vymotať. Zasekávam, chvíľka napätia a nič. Ryba sa nepichla. Hmm. Kde len bude problém. Nevadí, ideme na to znova a montáž je o chvíľu na svojom mieste. Dookola som rozhádzal ešte pár gulí a peliet rovnakej príchute. Niekoľko hodín na to prišiel ďalší záber a opäť na tú istú udicu. Žiaľ aj tento krát to bol záber nepremenený. Tak to predsa nemôže pokračovať a nastala zmena montáže. Iný typ montáže, nový hák a naspať s tým do vody.
Neskutočný boj
Okolo tretej poobede prišiel ďalší záber a zase na tú istú udicu. Tentokrát už od začiatku bolo cítiť silný ťah, ktorý sa ale po chvíľke zastavil. Ryba stála. Nič. Nehla sa. Zrazu však došlo k povoleniu a ja som si myslel, že som o rybu prišiel. Začal som navíjať a hlavou sa mi hnali myšlienky, kde nastala chyba. Netrvalo to krátko a opäť som zacítil silný ťah. Bol tam. Super. Tak a už ťa nepustím. Vybral som sa za rybou a keď som sa dostal na niekoľko metrov od nej, začínala sa prejavovať jej sila v plnej miere. To čo potom nasledovalo hodnotím, ako svoj zatiaľ najkrajší rybársky zážitok. Polhodinový súboj, kde som do poslednej chvíle rybu nevidel. Držala sa stále pri dne, vozila ma smerom k rôznym prekážkam a rákosiu. Prvý krát sa z časti ukázala a vravel som si, že nevyzerá až tak veľká. Druhý krát som ju uvidel a moje odhady stúpali. No nebude to zlé vravel som si. Až následne asi 500 metrov od nášho miesta, som rybu podobral a išiel som si oči vyočiť. To bude sila a tajne som dúfal, že možno aj osobák.
Koľko len bude mať
Po príchode k brehu nasledovala obvyklá procedúra váženia a fotenia. Ručička váhy sa zastavila na čísle, ktoré znamenalo môj nový osobák. Osobný rekord zo slovenskej zväzovky, a navyše z vody o ktorej osude som mal rôzne pochybnosti a odkiaľ som si vždy prial chytiť kapra takýchto rozmerov. Nádhera. Nenachádzam slov. Prvá ryba tejto výpravičky a hneď takáto. Avšak nekončíme a ideme ďalej. Prút smeroval zase na dané miesto. Prikŕmil som statočne ľadovou vanilkou a rovnakými peletami. Podvečer ma na podložke čakala ďalšia ryba, ktorá bola síce menšia, ale svojou bojovnosťou sa nedala zahanbiť. Okrem týchto dvoch rýb sme už v daný deň nemali nič ďalšie a pokračovali v love až v nedeľu. V nedeľu mal ešte kamarát ďalšie dve pekné ryby, ktoré sa tiež ukázali byť bojovné až do posledných chvíľ.
Druhá rybačka v tomto roku prekonala všetky moje očakávania. Málo rýb, ale všetky krásne. Takýto začiatok je ako z rozprávky a ja už uvažujem nad ďalšími výjazdmi, uvažujem čo na nich zase vymyslím, ako ich prekabátim. Ale jedno viem už teraz, teším sa na čas, ktorý môžem v pokoji a kľude stráviť pri vode. Riešiť veci týkajúce sa iba rybačky a zamýšľať sa tak maximálne iba nad tým, kde položím montáž, kde a koľko zakŕmim, akú montáž zostavím a nad ďalším množstvom iných drobností, ktoré sa pre neznalcov zdajú byť akoby z iného sveta. Nevadí! Je to naše bláznovstvo.
Za LK baits Slovensko
Miroslav Fečko
